Poliaci
Z Wikipédie
Poliaci (po poľsky Polacy) sú západoslovanský národ žijúci najmä v Poľsku. Ich odhadovaný počet na svete je 50 miliónov. Jazykom je poľština, písmom latinka, prevažuje rímskokatolícke vierovyznanie.
Poliaci sú potomkovia slovanských kmeňov (tzv. poľských kmeňov), ktoré sú na území neskoršieho Poľska písomne doložené na juhu od 9. storočí na severe od 10. storočia. Archeologické nálezy z územia Poľska, ktoré možno považovať za jednoznačne slovanské (inak však nešpecifikované), pochádzajú už zo 6. storočia a podľa dnes pravládajúcich názorov jazykovecov bolo východné Poľsko už predtým časťou slovanskej pravlasti.
Poľské kmene:
- Dolné Sliezsko: Dedošania, Bobrania, Trebovania, Slezania, Charváti (tí aj v Česku)
- Horné Sliezsko: Holasici (tí aj na Morave)
- Malopoľsko: Vislania (v 9. storočí súčasť Veľkej Moravy)
- SV od Malopoľska: Lachovia (Ledzania)
- Veľkopoľsko: Poľania (asi identický s kmeňmi uvádzanými Geografom Bavorským ako Lendizi a Glopeani)
- Stredné Povislie: Mazovčania
- poľské Pobaltsko: Pomorania (boli to pobaltsko-slovanské kmene)
Poliaci ako národ vznikli najskôr v 10. storočí zmiešaním vyššie uvedených kmeňov. Pomenovaní sú podľa hlavného kmeňa Poľanov. Ďalej pozri Dejiny Poľska.
