Peter Suchanský
Z Wikipédie
Peter Suchanský (* 1897 - † 1979) bol slovenský spisovateľ a prekladateľ, autor dobrodružnej, cestopisnej a vedeckofantastickej prózy.
Narodil sa v meste Nadlak (dnes Nădlac/Nagylak na rumunsko-maďarských hraniciach), študoval právo v Budapešti, pôsobil ako redaktor v rozmanitých periodikách.
Značná časť literárnej aktivity tohto dlho žijúceho spisovateľa spadá do obdobia 20 – 30-tych rokov 20. storočia. V tom čase bol Suchanský dva razy (v rokoch 1921 až 1925, potom 1931 až 1934) redaktorom Národných novín v Martine. Päťročnú pauzu v redaktorčení mal na svedomí jeho pobyt v Brazílii, ktorý výrazne vplýval na autorovu tvorbu a to najmä na tú, ktorú môžeme zaradiť do žánra fantastickej literatúry. Spomedzi autorových próz sem patria romány Záhadné lietadlo (1931), Diamantové údolie (1933) a Zlaté mesto v pralesoch (1934).
Suchanský do slovenskej medzivojnovej literatúry priniesol dobrodružstvo a exotiku, väčšina jeho knižiek sa môže žánrovo zaradiť medzi dobrodružné cestopisy. Fantastické ozvláštnenie v druhom a treťom zo zmienených titulov vystupuje v podobe príbehov o starých mestách uprostred pralesa, kde potomkovia Inkov chránia bohatstvo, tajomstvá, múdrosť a čistotu. Touto témou Suchanský napojil slovenský literárny kontext na „mýtus Eldoráda“, ktorý je vlastne svojskou transformáciou archetypu „strateného raja.“. Exotickosť prostredia a fantastické ozvláštnenie sa tu prelínajú a navzájom umocňujú, cestopis v týchto knižkách plynule prechádza do fantastiky, pretože ako vo viacerých Vernových románoch alebo u Haggarda, sa Suchanský zameriava na popis „bielych miest na mape“ (vnútrozemie Brazílie v tom čase ešte nebolo prebádané), v kontúrach ktorých môže načrtnúť svoje: „čo by bolo keby“. Azda aj preto je len veľmi ťažko určiteľné, či knižky z dobového hľadiska patria k vedeckej fantastike alebo fantasy. Súdobá literárna kritika vyčítala Suchanskému príliš jednoduchú kompozíciu a použitie rekvizít zošitovej produkcie. Tieto prvky v Suchanského knižkách sa dajú nájsť – práve tie im zabezpečili značnú popularitu, najmä medzi mládežou. Suchanského „jednoduchosť“ však neskĺzava do primitívnosti, skúsenosti novinára nedovoľujú autorovi písať inak ako svižne a hutne, i keď miestami povrchne. Popri schematickosti zápletiek však Suchanský dokázal do textu vložiť množstvo konkrétnych, počas pobytu v Brazílii odpozorovaných postrehov.
Osobitné miesto v Suchanského tvorbe patrí románu Záhadné lietadlo, ktorý témou i spracovaním hodne pripomína Robura Dobyvateľa od Jula Verna, okoreneného špionážnou zápletkou s obligátnym „žltým nebezpečenstvom.“
Na Suchanského tvorbu vplývala zahraničná dobrodružná literatúra, nakoľko autor preložil viacero dobrodružných románov a cestopisov (knižky A. Dumasa, dobovo populárneho F. Bradocka a iných)
Suchanského dobrodružnocestopisná próza s nádychom senzácií a tajomna nadchla a našla svojho pokračovateľa, pravda, v trocha inej, naivnejšej podobe u ďalšieho autora slovenskej fantastiky Jána Makovníka – Tónina. K téme tajomných Inkov a Južnej Ameriky sa potom slovenská fantastika vrátila ešte niekoľkokrát napr. v prózach Konkolových a Kalníkových.
