Martin Tourský
Z Wikipédie
Svätý Martin Tourský (lat.: Martinus) (* 316 alebo 317, Sabaria (dnes Szombathely) – † 8. november 397, Candes). Syn pohanského rímskeho dôstojníka. Bol mníchom a neskôr biskupom v Tours. Je jedným z najznámejších a najpopulárnejších svätcov rímskokatolickej cirkvi.
Obsah |
[úprava] Život sv. Martina
[úprava] Mladosť
Narodil sa v Panónii (v dnešnom Maďarsku). Otec mu dal meno po starorímskom bohu Marsovi - boh vojny. Po stopách svojho otca rovnako vstúpil do vojska. Pravdepodobne bol iba brancom medzi 15. - 17. rokom života. Od mladosti chcel byť kresťanom, zapísal sa medzi katechumenov a bol presvedčený, že oddanosť Bohu mu bráni, aby mohol byť zároveň kresťanom a slúžiť aj ako vojak. Za tieto myšlienky si „vyslúžil“ väzenie, a neskôr ho prepustili. Krst neprijal hneď, biskup sa bál nepríjemností zo strany jeho otca preto Martin pristupuje k sviatosti neskôr pravdepodobne na Veľkú noc v roku 339.
[úprava] Vojenský plášť
Po prepustení sa mu stala známa príhoda v Amiens, ktorú umelci znázorňujú vo svojích dielach. Martin mečom rozrezal svoj vojenský plášť, aby ochránil polonahého žobráka pred zimou. V noci sa mu vo sne zjavil Kristus zaodetý polovicou plášťa, ktorú daroval Martin žobrákovi.
[úprava] Život mnícha
Po tomto sne sa Martin stal žiakom sv. Hilária v Poitiers a prijal krst a stáva sa pustovníkom v Ligugé v prvom kláštore na území Galie. Už po prvých mesiacoch svojím životom oslovoval ľudí tak, že sa k nemu pridávali ďalší a Martin sa tak stal „priekopníkom západného mníšského stavu“ až do roku 372, keď ho vymenovali za biskupa v Tours.
[úprava] Život biskupa
Keďže videl veľkú potrebu zasväteného života, ako prostriedok pokresťančovaní vidieckých oblastí, založil niekoľko kláštorov. Dovtedy bolo kresťanstvo sústredené predovšetkým v mestách.
Martinovi sa pripisuje ničenie pohanských chrámov a posvätných stomov. Rovnako jemu sa pripisujú prvé „vizitácie“ diecéz. Jeho 25-ročná biskupská služba sa vyznačovala slávou, ktorá vyšla dogmatických debát (debaty sa týkali prisciliánov), zo zázračných uzdravení malomocných, a dokonca sa vraví, že vzkriesil mŕtveho k životu.
[úprava] Koniec života
Martin tušil čas blížiacej sa smrti a prosil svojich spolubratov, aby mohol zomrieť v kláštore medzi nimi. Zomrel 8. novembra v Candes a pochovali ho 11. novembra 397 v Tours.
Uctievanie sa po smrti veľmi rýchlo šírilo, nie len vďaka jeho zázrakom za života a po smrti, ale aj vďaka životopisu, ktorý napísal Sulpícius Severus. Tento životopis sa stal najobľúbenejším v stredoveku a vzorom pre všetkých vtedy žijúcich hagiografov.
Jeho kult je veľmi rozšírený po celom svete. Dosvedčuje to 500 dedičských a 4 000 farských kostolov, ktoré sú zasvätené sv. Martinovi, iba vo Francúzku. Jeho hrob sa stal hlavným pútnickym miestom Frankov. Onedlho boli vysvätené nové kosoty na jeho počesť v Ríme, Ravenne a v Canterbury. Vo veľkej úcte ho mali v Španielsku, Nemecku a Nizozemsku. Okolo roku 1800 už 173 starobylých kostolov nieslo jeho meno.
[úprava] Život Martina v umení
Najobľúbenejším výjavom je scéna, keď sa Martin je na bielom koni a delí sa o svoj plášť so žobrákom. Je ešte veľa ďalších zobrazení v knihách a vitrážach v Tours, Chartres, Beauvais a Bourges.
Jeho atribútom je buď ohnivá guľa, ktorá sa zjavila nad jeho hlavou, keď slúžil sv. omšu, alebo hus (z 15 stor.) - lebo sťahovanie husí súvisí s jeho sviatkom.
„Leto sv. Martina“ - krátke obdobie, ktoré sa niekedy vyskytuje okolo jeho sviatku.
Cirkev jeho sviatok slávi 11. novembra.
