Malá Fatra
Z Wikipédie
Malá Fatra je jadrové pohorie na severe Slovenska, krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti. Po Vysokých a Nízkych Tatrách je našim tretím najvyšším pohorím s bohatou a pomerne zachovalou západokarpatskou prírodou. Významnú časť pohoria v Krivánskej časti Malej Fatry zaberá Národný park Malá Fatra.
Obsah |
[úprava] Členenie Malej Fatry
Malá Fatra je rozdelená riekou Váh na dve časti.
- Na sever od rieky sa nachádza Krivánska Malá Fatra, ktorej veľká časť s rozlohou 22 630 ha je od 1. apríla 1988 Národným parkom. Pomenovaná je podľa najvyššieho vrcholu - Veľkého Kriváňa (1708,7 m.n.m.).
- Na juh od Váhu sa nachádza Lúčanská Malá Fatra, ktorá je pomenovaná podľa jej najvyššieho vrcholu - Veľkej lúky (1475,5 m.n.m.). Lúčanská Fatra je na východe ohraničená riekou Turiec a na západe riekou Rajčianka.
Pôdorys pohoria Malá Fatra predstavuje nepravidelnú elipsu (poetickejšie „krídla motýľa“) s celkovou vzdušnou dĺžkou 52 km a najväčšou šírkou 16 km.
Malá Fatra od seba oddeľuje Žilinskú a Turčiansku kotlinu.
[úprava] Geologické zloženie
Malá Fatra je tvorená hlbinnými vyvrelinami mladšieho paleozoika (karbónu) granodioritmi a kremennými dioritmi, ktoré postupne kryštalizovali a vyzdvihovali sa až do dnešnej podoby. Na granitovom jadre Malej Fatry ležia príkrovy z vápencov a dolomitov. V málo odolných horninách vznikol členitý reliéf s charakteristickými bralami, tiesňavami a skalnými vežami (napríklad komplex Rozsutcov, Boboty, Sokolie, Vrátna dolina, Tiesňavy...).
[úprava] Vrcholy Malej Fatry
[úprava] Vrcholy Krivánskej Malej Fatry
- Malý Rozsutec (1 344 m)
- Veľký Rozsutec (1 610 m)
- Stoh (1 607 m)
- Chleb (1 645,6 m)
- Veľký Kriváň (1 708, 7 m)
- Malý Kriváň (1 670,9 m)
- Poludňový Grúň (1 460 m)
- Suchý (1 468 m)
[úprava] Vrcholy Lúčanskej Malej Fatry
- Minčol (1361 m)
- Veľká lúka (1475 m)
- Veterné (1441,6m)
- Hnilická Kýčera (1217,6m)
- Kľak (1351 m)
[úprava] Jaskyne Malej Fatry
V Malej Fatre sa nachádza viacero jaskýň. Všetky sú verejnosti neprístupné.
- Kryštálová jaskyňa v Malom Rozsutci
- Hoblíkova jaskyňa
- Jaskyňa v kraľovianskej kope
- Horná kraľovianska jaskyňa
- Stredná kraľovianska jaskyňa
- Stará Stratenecká jaskyňa
- Višňovská jaskyňa
- Žaškovská jaskyňa
[úprava] Vodopády
V Malej Fatre je viacero vodopádov:
- Šútovský vodopád - najznámejší a najväčší (38 m) vodopád v Malej Fatre
- Kľacký vodopád - pod vrcholom Kľaku v Lúčanskej Malej Fatre
- Vodopády Dierového potoka - v Jánošíkových dierach
- Tiesňavy - viacero menších vodopádov na riečke Varínka (Vrátňanka)
[úprava] Fauna a flóra Malej Fatry
[úprava] Fauna
Fauna Malej Fatry je veľmi pestrá. Niektoré druhy patria medzi ohrozené a na Slovensku raritné.
- Cicavce Malej Fatry (výber): medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx), srnec hôrny (Capreolus capreolus), jeleň lesný (Cervus elaphus), vlk obyčajný (Canis lupus), mačka divá (Felis silvestris), vydra riečna (Lutra lutra)...
- Plazy a obojživelníky: (výber) salamandra škvrnitá, užovka stromová, vretenica obyčajná...
- Vtáky (výber): orol skalný (Aquila chrysaetos), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), výr skalný (Bubo bubo), žlna sivá (Picus canus), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ čierny (Dryocopus martius), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), skaliar pestrý (Monticola saxatilis), rybárik riečny (Alcedo athis), bocian čierny (Ciconia nigra), včelár lesný (Pernis apivorus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus), chriašteľ poľný (Crex crex), kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), strakoš sivý (Lanius excubitor), prepelica poľná (Coturnix coturnix), žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus), muchár sivý (Muscicapa striata), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva) a iné.
- Ryby (výber): pstruh riečny (Salmo trutta)...
[úprava] Flóra
Geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili pestrosť rastlistva. Asi 83% územia zaberajú lesy, prevažne zmiešané s prevahou listnatých drevín, najmä buka. Na území Malej Fatry bolo doteraz zistených viac ako 900 druhov vyšších rastlín. Z toho je 22 druhov západokarpatských endemitov, 14 karpatských endemitov, 15 karpatských subendemitov a 1 vlastný endemit Malej Fatry, Jarabina Margittaiho.
Na vápencoch a dolomitoch možno nájsť viaceré zákonom chránené druhy, ako je Poniklec prostredný, Astra alpínska, Horec Clusiov, Dryádka osemlupienková, Stračia nôžka, Žltohlav európsky (Trollius europaeus) a ďalšie.
[úprava] Zaujímavosti
V Malej Fatre je viacero prírodných zaujímavostí. Zo všetkých treba spomenúť napríklad Kryštálovú jaskyňa v Malom Rozsutci, Mojžišove pramene, Domašínsky meander a Jánošíkove diery.
Malofatranské naj:
- najvyšší vrch: Veľký Kriváň 1709 m n. m.
- najvyšší vodopád: Šútovský vodopád 38 m
- najväčší riečny meander na Slovensku: Domašínsky meander Váhu
- najnižší bod: rieka Váh pri Strečne (350 m)
[úprava] Turistický ruch
Oblasť Malej Fatry je obľúbenou letnou aj zimnou turistickou lokalitou. Najznámejšou turistickou oblasťou je Vrátna dolina. Z ďalších známych stredísk predovšetkým zimnej turistiky treba spomenúť tieto: Lučivná, Valčianska dolina, Rajecká Lesná, Fačkovské sedlo, Martinské hole, Pod Jedľovinou... Viacero turistických zaujímavostí ponúkajú aj mestá Žilina a Martin.
[úprava] Hrebeňovka Malej Fatry
Snáď najatraktívnejším turistickým zážitkom v Malej Fatre je prechod vrcholového hrebeňa. Táto niekoľkodenná túra patrí svojim charakterom, v ktorom sa striedajú lúčne (hôľne), skalnaté, kosodrevinaté či lesné partie k najkrajším hrebeňovkám na Slovensku.
Hrebeňovka sa v princípe delí na dve samostatné časti: hrebeň Lúčanskej a Krivánskej Malej Fatry.
Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry
Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry sa zvykne prechádzať z Fačkovského sedla (802 m). Prvým vrcholom je charakteristický skalnatý Kľak (1351,6 m), ktorý je výborným vyhliadkovým bodom. Pod ním sa nachádza Kľacký vodopád. Hrebeň pokračuje cez Ostrú skalu (1220 m), Vrícke sedlo (950 m) na skalnatý vrchol Skalky (1190,7 m). Odtiaľ popod kótu Janková (1163 m) mierne do Sedla pod Úplazom (988 m), ktoré je križovatkou turistických trás. Nad sedlom je vrchol Úplazu (1085 m) a pod ním obľúbené bivakovacie Sedlo pod Hnilickou Kýčerou (1028 m) s prameňom pitnej vody a križovatkou značkovaných turistických trás. Strmým výstupom chodník pokračuje na vrchol Hnilickej Kýčery (1217,6 m), ktorá je výborným vyhliadkovým bodom. Z vrcholu sa hrebeň tiahne prevažne lesom cez sedlo Maríková (990 m), Kopu (1232 m), Hornú lúku (1299 m) na Veterné (1442 m). Tu sa začína najatraktívnejšia lúčnatá časť hrebeňa so stálymi výhľadmi. Ďalším vrcholom je najvyšší bod hrebeňa, podľa ktorého dostalo pohorie meno - Veľká lúka (1475,5 m). Táto časť býva často po dažďoch rozmočená, pretože sa tu nachádzajú rašeliniská. Z Veľkej lúky sa pokračuje na Krížavu (1456,7 m), na ktorej sa nachádzajú viaceré vysielače. Kótou Zázrivá (1394 m) hrebeň pokračuje na Minčol (1363,9 m), pod ktorým sú pamätníky na prudké boje počas vojny. Od kóty Úplaz (1301 m) sa chodník vracia do lesa a klesá cez sedlo Javorina (967 m) do obce Strečno.
Hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry
Hlavný hrebeň Krivánskej Malej Fatry sa začína v obci Nezbudská Lúčka pri Váhu a pokračuje po červenej turistickej značke okolo zrúcanín Starhradu, chaty pod Suchým na vrchol Suchý (1468 m). Odtiaľ hrebeň pokračuje cez sedlo Vráta (1462 m) na Stratenec (1513 m), potom cez sedlo Priehyb (1462 m) na Malý Kriváň (1670,9 m), druhý najvyšší vrchol Malej Fatry. Sedlom Bublen (1510 m) a vrcholom Pekelníka (1609 m) je Malý Kriváň oddelený od najvyšieho vrcholu horstva, ktorým je Veľký Kriváň (1708,7 m). Hrebeň sa ďalej tiahne cez Snilovské sedlo (1524 m) s hornou stanicou lanovky na Chleb (1645,6 m), Hromové (1636 m), Steny, Poludňový grúň (1460 m) do Stohového sedla (1230 m). Odtiaľ pokračuje na výrazný vrchol Stohu (1607,4 m) a cez sedlo Medziholie (1185 m) na najkrajší vrchol - Veľký Rozsutec (1609,7 m). Hrebeň klesá do sedla Medzirozsutce (1225 m) a naposledy stúpa na skalnatý Malý Rozsutec (1343,5 m). Červená turistická značka hrebeňa pokračuje do obce Zázrivá.
[úprava] Malofatranské turistické chaty a horské hotely
V Malej Fatre je možnosť ubytovania a stravovania vo viacerých horských chatách a hoteloch:
- Chata pod Suchým
- Chata Vrátna
- Chata pod Chlebom
- Chata na Grúni
- Chata pod Kľačianskou Magurou
- Chata na Martinských holiach
- Hotel Boboty
- Horský Hotel Havrania, Zázrivá
[úprava] Hrady
V oblasti Malej Fatry a jej blízkom okolí sa nachádza viacero hradov, zámkov a kaštieľov, z ktorých sú niektoré zrúcaniny a niektoré sú premenené na múzeá.
[úprava] Folklór
V oblasti Malej Fatry je viacero rázovitých obcí, ktoré sú známe svojim jedinečným folklórom. Najznámejšou dedinou v tomto smere je Terchová, v ktorej sa každoročne koná veľký folklórny festival Jánošíkove dni. Osobitnú zmienku si zaslúžia veľké drevené vyrezávané pohyblivé betlehemy - Slovenský betlehem v obci Rajecká Lesná a betlehem v kostole sv. Cyrila a Metoda v Terchovej. Neďaleko Martina sa nachádza Múzeum ľudovej kultúry v prírode. V obci Trnové pri Žiline sa nachádza najzápadnejší drevený kostolík na Slovensku.
[úprava] Chránené územia v Malej Fatre
[úprava] Národné prírodné rezervácie
- Chleb
- Minčol
- Krivé
- Šútovská dolina
- Sokolec
- Suchý
- Starý hrad
- Prípor
- Šíp
- Šrámková
- Rozsutec
- Tiesňavy
- Veľká Bránica
- Kľačianska Magura
[úprava] Prírodné rezervácie
- Dubovské lúky, Goľove mláky, Hajasová, Hrabinka, Hrádok, Kraľoviansky meander, Močiar, Paráč, Pod Rígľom, Veľká Lučivná
[úprava] Prírodné pamiatky
- Bôrická mláka, Domašínsky meander, Krasniansky luh, Šútovská epigenéza
[úprava] Chránený areál
- Hate
