Ludwik Lejzer Zamenhof
Z Wikipédie
| Ludwik Lejzer Zamenhof | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 15. december, 1859 Białystok, Rusko (dnešné územie Poľska) |
| Úmrtie | 14. apríl 1917 Varšava, Poľsko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Ludwik Lejzer Zamenhof, najčastejšie označovaný ako L.L. Zamenhof (* 15. december 1859, Białystok – † 14. apríl 1917, Varšava) bol očný lekár, autor umelého jazyka esperanto.
[úprava] Meno
Narodil sa ako Eliezer Zamenhof, v rodnom liste bolo jeho meno zapísané v jidiš forme Lejzer. Zamenhof neskôr používal ako tvar Lejzer, tak jeho ruskú obdobu Lazar, občas aj s ruským otcovským menom (Lazar Markovič Zamenhof). Počas štúdia na univerzite prijal kresťanské meno Ľudovik (poľ. Ludwik) a používal ho namiesto mena Lazar, až kým sa jeho brat nestal lekárom a nezačal sa podpisovať Dr. L. Zamenhof. Vtedy si opäť privlastnil svoje pôvodné meno a v roku 1901 sa začal podpisovať Dr. L. L. Zamenhof, pričom nikdy jasne nestanovil, aké by malo byť poradie jeho mien. Јеho meno sa zvykne prekladať do jednotlivých národných jazykov (po slovensky Ľudovít Lazar Zamenhof) alebo do esperanta (Lazaro Ludoviko Zamenhof) alebo do latičiny (Lodovic Lazarus Zamenhof). Jeho priezvisko, ktoré je nemeckého pôvodu, sa niekedy písalo aj podľa ruského (Zamenov) alebo nemeckého (Samenhof) pravopisu.
[úprava] Život
Lekár povolaním, lingvista vzdelaním a cítením. Vedel 12 jazykov a pôvodne sa mienil venovať filológii.
V roku 1873 sa rodina presťahovala do Varšavy. V rokoch 1879–1881 študoval medicínu na univerzite v Moskve, v rokoch 1881–1885 vo Varšave. Po krátkej praxi sa v rokoch 1885–1886 vo Varšave a Viedni špecializoval na očné lekárstvo.
Za hlavnú príčinu nedôvery a nepriateľstva medzi národmi považoval jazykové bariéry a tomu chcel odpomôcť utvorením neutrálneho jazyka, ľahkého, presného a logického, ktorý by nikoho nepovyšoval ani neponižoval a bol by druhým jazykom pre každého. To sa mu podarilo v júli 1887, kedy mu vyšla jeho prvá učebnica esperanta v ruštine pod názvom Meždunarodnyj jazyk (nasledovali vydania v poľštine, nemčine, francúzštine a angličtine). Použil vtedy pseudonym D-ro (=Doktoro) Esperanto, čo znamená "Dúfajúci"; toto meno dalo neskôr názov aj samotnému jazyku.
V auguste 1887 sa oženil s Klárou Zilbernik. Neskôr sa musel z finančných dôvodov niekoľkokrát sťahovať, býval v mestách Cherson (dnešná Ukrajina) a Grodno (dnešné Bielorusko). Napokon sa v roku 1897 vrátil do Varšavy (ul. Dzika 9), kde sa v roku 1901 jeho praxi konečne začalo dariť.
V roku 1905 sa zúčastnil prvého Svetového (Univerzálneho) kongresu esperanta v Boulogne-sur-Mer, a neskôr všetkých ďalších kongresov. Na 8. Svetovom kongrese esperanta v Krakove sa oficiálne vzdal akéhokoľvek oficiálneho postavenia v súvislosti z esperantom, najmä preto, aby verejnosť nespájala s esperantom ďalší jeho projekt, ktorému sa odvtedy naplno venoval.
Tým projektom bol homaranizmus, ideologická platforma, spájajúca na báze porozumenia a tolerancie všetky náboženstvá a svetonázory. Homaranizmus (nazývaný aj hilelizmus, podľa rabína Hillela) nemal taký úspech ako esperanto, hoci má svojich stúpencov dodnes.
L. L. Zamenhof bol do konca svojho života aktívny aj ako prekladateľ do esperanta (preložil celý Starý zákon, Hamleta, štyri zväzky Andersenových rozprávok a mnoho iných diel). Smrť ho zastihla počas prvej svetovej vojny uprostred práce vo Varšave.
