Lužické jazyky
Z Wikipédie
Lužické jazyky alebo lužickosrbské jazyky sú malá podskupina západnej vetvy slovanskej jazykovej skupiny, ktorou sa hovorí vo východnom Nemecku, v spolkových krajinách Sasko a Brandenbursko.
Sú tiež známe pod názvom vendčina, ktorý však tiež niekedy označuje jazyk polabských Slovanov, polabčinu. V štandarde ISO 639-2 zdieľajú jediný trojpísmenový kód wen, ide však o dva spisovné jazyky, založené na dvoch rôznych nárečiach, hoci vzájomne zrozumiteľných. Rozdiel medzi dolnou lužickou srbčinou a hornou lužickou srbčinou je však väčší ako medzi slovenčinou a češtinou.
Veľmi často sa v odbornej literatúre táto podskupina považuje za jeden jazyk (lužickosrbský jazyk) a horná a dolná lužická srbčina potom za jeho dve spisovné podoby (jazyky).
