Livónsko
Z Wikipédie
Livónsko je historickým útvarom, ktorý sa rozkladal približne na území súčasného Estónska a Lotyšska, na východnom pobreží Baltského mora. Jeho obyvateľstvo tvorili Livovia, patriaci k ugrofínskym národom, ich rečou bola dnes takmer vymretá livónština.
Na území Livónska žili aj Estónci (vtedy zvaní aj Čudovia) a rôzne kmene Baltov (Letgalovia, Kurovia, Semgalovia, Samogitovia a ďalší).
Pri zriadení Livónska ako samostatného územného útvaru zohrali dôležitú úlohu rytieri Rádu Mečových bratov (po roku 1237 súčasť Rádu nemeckých rytierov), ktorí sa po založení rádu r. 1202 územia zmocnili a vytvorili akúsi federáciu Livónska, skladajúcu sa z počiatku z duchovných pseudoštátnych útvarov (biskupstiev), slobodných miest a území, priamo ovládaných rádom. Zároveň sa zaslúžili o rozšírenie kresťanstva, aj keď väčšinou násilné.Počas 15. storočia sa Rád mečových rytierov stal dominantnou silou na území Livónska.
Livónsko ako samostatné územie zaniklo r. 1561 počas tzv. Livónskej vojny (1558-1583), začatej Ruskom. Časti livónska pripadli Lotyšsku, Poľsku, neskôr Švédsku, 1721 nakoniec Rusku.
Lotyšské meno pre oblasť Livónska je Vidzeme.
