Kysuce

Z Wikipédie

Kysuce sú región na severozápade Slovenska. Na západe hraničia s Českom a na severe s Poľskom.

Okresy:

Kraj sa nazýva podľa rieky Kysuca. Pohoria lemujú toky riek a ohraničujú tento kraj. Zo západu sú to Javorníky s najvyšším vrcholom Veľkým Javorníkom (1071 m). Na severe Kysuce Moravskosliezske Beskydy s najvyšším veľkým Polomom (1067 m). Z východu sú to Kysucké Beskydy s najvyšším vrcholom - symbolom Kysúc - Veľkou Račou vysokou 1236 m. Časť južného územia pokrýva Kysucká vrchovina s najznámejším vrcholom Ľadonhorou (999 m).

Najstaršou známou osadou na Kysuciach je dnešné mesto Kysucké Nové Mesto, ležiace na dôležitej obchodnej ceste, ktorá viedla údolím rieky Kysuce. Táto obchodná cesta spájajúca juh so severom viedla zo Žiliny cez Jablunkovský priesmyk do Tešína.

Kysuce sú známou lyžiarskou destináciou. Stredisko Snow paradise Veľká Rača Oščadnica patrí medzi najlepšie vybavené lyžiarske centrá na Slovensku, známe ako „raj lyžiarov“, Sú tu 3 sedačkové lanovky. Kysucká lyžiarska magistrála, pre bežkárov známa spája Oščadnicu s ďalším strediskom Skalitým - Serafinovom. Ďalšie centrum, či už zjazdového alebo bežeckého lyžovania je Makov. V tejto obci sú vytvorené výborné podmienky nielen technickým vybavením, ale najmä klímou, ktorá sa v oblasti Kasárne približuje podmienkam v Tatrách. Ďalšie strediská sú v Turzovke, Vysokej nad Kysucou, Klokočove, Kysuckom Novom Meste, a takmer v každej obci je minimálne jeden lyžiarsky vlek - podmienky sú tu na tieto športy naozaj vynikajúce, podľa slov domácich, zima na Kysuciach trvá pol roka.

Množstvo kvalitne značených turistických chodníkov pretína územie Kysúc krížom krážom, spája všetky strediská cestovného ruchu a zaručene privedú turistu na to, len jeho miesto. Kysucká cyklomagistrála prechádzajúca takmer celými Kysucami dáva možnosť pozrieť všetky krásy krajiny. Privedie cyklistu napr. do Korne ku ojedinelému prírodnému javu v Európe, prirodzenému výveru ľahkej ropy na povrch, alebo chcete si pozrieť kamenné gule vytvorené prírodnými silami na morskom dne, o ktorých nie je jasné, ako vznikli. Najstarší brest hrabolistý na Slovensku je V Makove na Kopaniciach. V skanzene v Novej Bystrici je možné vidieť nielen šikovnosť našich dedov a pradedov pri stavaní dreveníc, ale najmä zachránené časti úzkokoľajnej lesnej železničky s jedinečným systémom prekonávania prevýšenia pomocou tzv. úvratí.

[úprava] Osídľovanie

Územie Kysúc sa začalo osídľovať v 16. a 17. storočí počas valašského a kopaničiarského osídlenia. Podľa valašského osídlenia vznikla nielen Čadca (1565) ale aj Lopušné (1572), Rudinská (1579), Ochodnica (1598). Osídľovanie sa v prevažnej miere uskutočňovalo obyvateľstvom domáceho - slovenského pôvodu, ale aj cudzími kolonistami, zväčša valachmi rusínskej, poľskej a rumunskej národnosti, ale i Čechmi a Nemcami. Časom cudzinci splynuli so slovenským živlom. Celé územie Kysúc s výnimkou malej časti zemianskych majetkov (Dolný Vadičov, Horný Vadičov, spočiatku i Rudina), patrili niekoľkým feudálnym panstvám : Starý hrad, Strečno, Budatín, Bytča a od konca 17. storočia po rozdelení panstva Strečno aj Teplička, z ktorého sa v polovici 18. storočia vydelilo panstvo Gbeľany.

[úprava] Sociálny a ekonomický rozvoj

Aj napriek možnostiam turizmu je región tradične chudobný. Osídlenie na roztratených kopaniciach komplikuje dopravu a zásobovanie. To sa prejavuje najmä v zimných mesiacoch v prípadoch snehovej kalamity. Obyvatelia žijúci v izolovaných dolinách, musia dochádzať za prácou do vzdialenejších centier. Už z obdobia socializmu je známa tradícia každodednného a časovo náročného dochádzania Kysučanov do uhoľných baní v okolí Ostravy. Po páde komunizmu nastal v regióne úpadok priemyselnej výroby. To na Kysuciach ešte viac prehĺbilo sociálnu krízu.

Rítus života na Kysuciach je výrazne ovplyvnený tradíciou katolíckej cirkvi. Pri súčasnej demografickej stagnácii na Slovensku si Kysuce zachovávajú pomerne vysokú pôrodnosť. Je to aj napriek tomu, že obyvatelia sa v množstve prípadov musia spoliehať na prácu mimo regiónu.

Výhodou Kysúc je relatívna blízkosť koridoru Košice-Žilina-Bratislava a Žilina-Ostrava. Po zotavení sa z hospodárskej stagnácie v 90-tych rokoch, možno očakávať oživenie Kysuckého regiónu.

[úprava] Externé odkazy

www.e-kysuce.sk

Mestá a obce okresu Čadca (3+20)	31.12.2003
Čadca \| Čierne \| Dlhá nad Kysucou \| Dunajov \| Klokočov \| Klubina \| Korňa \| Krásno nad Kysucou \| Makov \| Nová Bystrica \| Olešná \| Oščadnica \| Podvysoká \| Radôstka \| Raková \| Skalité \| Stará Bystrica \| Staškov \| Svrčinovec \| Turzovka \| Vysoká nad Kysucou \| Zákopčie \| Zborov nad Bystricou

Mestá a obce okresu Kysucké Nové Mesto (1+13)	31.12.2003
Dolný Vadičov \| Horný Vadičov \| Kysucké Nové Mesto \| Kysucký Lieskovec \| Lodno \| Lopušné Pažite \| Nesluša \| Ochodnica \| Povina \| Radoľa \| Rudina \| Rudinka \| Rudinská \| Snežnica

Slovenské regióny
Abov (Košice a okolie) \| Bratislava a okolie \| Dolná Nitra \| Dolný Zemplín \| Gemer \| Hont \| Horehronie \| Horná Nitra \| Horné Považie \| Horný Zemplín \| Kysuce \| Liptov \| Novohrad (Poiplie) \| Orava \| Zvolensko-Podpoľanie \| Podunajsko \| Stredné Považie \| Spiš \| Šariš \| Tekov (Dolné Pohronie) \| Tatry \| Turiec \| Trnava a okolie (Dolné Považie) \| Záhorie \| Zamagurie
Bývalé slovenské župy
Abovsko-turnianska \| Bratislavská \| Gemersko-malohontská \| Hontianska \| Komárňanská \| Liptovská \| Mošonská \| Nitrianska \| Novohradská \| Oravská \| Ostrihomská \| Rábska \| Spišská \| Šarišská \| Tekovská \| Trenčianska \| Turčianska \| Užská \| Zemplínska \| Zvolenská
Pozri tiež: Historické župy na Slovensku