Kristen Frenchová
Z Wikipédie
Kristen Dawn Frenchová (* 10. máj 1976 – † 19. apríl 1992) bola kanadská školáčka.
Stala sa obeťou Karly Homolkovej a Paula Bernarda. Jej únos inicioval kampaň Zelená stužka nádeje.
Kristen bola dcéra Douga a Donny Frenchových. Bola študentkou katolíckej Holy Cross Secondary School v St. Catharines v Ontáriu. Mala vynikajúci prospech a získala niekoľko medailí v korčuliarskych súťažiach, okrem toho bola členkou reprezentačného veslárskeho tímu školy.
16. apríla 1992 ju na ceste zo školy domov uniesli Karla Homolková a Paul Bernardo.
Jej únos otriasol mestom (bol už druhý v jednom roku). Jej spolužiaci iniciovali kampaň Zelená stužka nádeje, ktorá spolu s pridruženými akciami a organizáciami pomáha pri hľadaní stratených detí. Tisíce dobrovoľníkov pomáhalo pri hľadaní dievčaťa. Jej telo sa našlo 30. apríla so stopami opakovaného znásilnenia a brutálneho mučenia.
Keď boli zločinci dolapení, ukázalo sa, že Kristen bola minimálne ich treťou obeťou. Utrpenie dievčaťa bolo dobre zdokumentované, lebo vrahovia si jej mučenie a znásilňovanie natáčali na video. Z videokazet a obhliadky tela vyplynulo, že obaja manželia dievča tri dni brutálne znásilňovali a mučili. Spočiatku sa podvoľovalo požiadavkám Bernarda, no toho to len motivovalo ku krutejšiemu zaobchádzaniu. Postupom času im dievča začalo vzdorovať, čo Paula ešte viac motivovalo. Na jednom z poslednych záberov na kazetách Paul Bernardo chce od dievčaťa sexuálne úsluhy, no ono odmieta. Keď jej povie, že keď to neurobí, tak ju zabije, dievča odpovie: „Pre niektoré veci stojí za to zomrieť.“ („Some things are worth dying for.“) Nepodarilo sa presvedčivo dokázať, ktorý z manželov dievča nakoniec zavraždil (podľa súdu to bol Paul), isté je, že sa tak stalo 19. apríla, na Veľkonočnú nedeľu, tesne pred tým, než Bernardo a Homolková zasadli k veľkonočnej večeri s Karlinými rodičmi.
Za tento a ďalšie zločiny boli vrahovia odsúdení na doživotie (Bernardo) a 12 rokov (Homolková). Krátky trest pobúril verejnú mienku v Kanade. Videokazety a ich policajné a súdne prepisy boli zakázané a ich šírenie, držanie či pozeranie je v Kanade považované za trestný čin.
