Kengurovité
Z Wikipédie
| Kengurovité | ||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 Kengura sivá |
||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||
| ' Ragni a Randi, 1986 |
||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Kengurovité (Macropodidae) patria k vačkovcom. Kengury sú asi najznámejšími vačkovcami sveta.
Obsah |
[úprava] Anatómia
Kengury pochádzajú z Austrálie a Novej Guinei. Majú silné zadné končatiny, ktoré sú oveľa vyvinutejšie a silnejšie ako predné. Predné končatiny majú 5 prstov a používajú ich na príjem potravy, zatiaľ čo zadné nohy majú druhý a tretí prst zrastený (tzv. diprotodoncia) a slúžia na pohyb. Majú tiež dlhý, svalnatý chvost, ktorý používajú ako podperu a na rovnováhu. Oproti telu majú kengury relatívne malú hlavu a veľké uši.
[úprava] Pohyb
Kengury sa pohybujú na dva spôsoby – keď skáču na zadných končatinách s chvostom vo vzduchu, dosahujú niektoré druhy rýchlosť až 50 km/h, pričom 1 skok napr. kengury červenej môže byť až 9 m dlhý. Okrem skákania však kengury aj chodia „po piatich“. Vtedy majú predné laby a chvost na zemi a striedavo sa posúvajú zadnými a prednými končatinami. Pri efektívnom skákaní spotrebujú veľmi málo energie, čo je v suchých klimatických podmienkach ich domoviny veľkou prednosťou. Kengury sa vedia pohybovať iba smerom vpred, cúvať ich príroda nenaučila.
[úprava] Strava
Kengury sú bylinožravce. Majú viac žalúdkov, vďaka čomu dokážu stráviť aj ťažšie stráviteľné rastliny, čo im umožňuje prežiť aj v menej zarastených oblastiach.
[úprava] Rozmnožovanie
Kengury sa vyvíjajú vo vaku, ktorý sa nachádza v bruchu samice a obsahuje 4 bradavky. Samica privedie na svet 1, maximálne 2 mláďatá v jednom vrhu. Kengury patria k zvieratám, ktoré dokážu pozastaviť vývin embrya. Mláďa vo veľkosti 2,5 až 3 cm, prechádza po narodení do vaku, kde sa prisaje na struk. Samica sa po jeho narodení môže znovu spáriť so samcom a vzniknuté embryo sa nevyvinie dovtedy, kým sa mláďa neosamostatní, prípadne neuhynie. Kengury sa rodia značne nedovyvinuté po 20 až 40 dňoch gravidity. Novorodenec strávi vo vaku prisatý k struku dva až tri mesiace. Po asi pol roku po prvýkrát opustí vak a začína objavovať svet. Osemmesačná kengura už je príliš veľká na to, aby sa vrátila do vaku, kde sa už môže nachádzať ďalšie mláďa a tak ešte z času na čas strčí hlavu do vaku a napije sa mlieka. Austrálčania nazývajú kengurčatá tiež „Joey“.
[úprava] Kengury a ľudia
Pre austrálskych domorodcov bola kengura hlavným zdrojom potravy. Prvým Európanom, ktorý mal možnosť vidieť kengury bol v roku 1770 James Cook. Prisťahovalci sa, podobne ako domorodci, živili tiež kengurím mäsom, ktoré však malo povesť jedla pre chudobných. Dnes sa kengurie mäso začína podávať aj v európskych reštauráciách.
Prirodzené prostredie, v ktorom kengury žijú sa vplyvom človeka mení a spôsobuje čoraz väčšie ohrozenie tohto druhu. Ďalším ohrozením pre kengury v ich prirodzenom prostredí sú líšky, ktoré do Austrálie priniesli Európania. V Novej Guinei kengury netrpeli stratou prirodzeného životného prostredia až v takej miere ako v Austrálii, stromové druhy vačkovcov však trpia neúmerným rúbaním lesov.
[úprava] Systematika
čeľaď kengurovité (Macropodidae) Gray, 1821, Owen, 1839:
- rod †Watutia Flannery 1989
- rod †Dorcopsoides Woodburne, 1967
- rod †Kurrabi Flannery & Archer, 1984
- podčeľaď Macropodinae Gray, 1821, Thomas, 1888
- ...
- podčeľaď †Balbarinae Flannery et al., 1982
- ...
- podčeľaď †Sthenurinae Glauert, 1926, Raven, 192
- ...
Niekedy sa pod Macropodidae zaraďuje pod názvom „podčeľaď Porotinae“ aj čeľaď potkanokengurovité (Potoroidae), do ktorej sa zas v minulosti zaraďovala ďalšia čeľaď - čeľaď Hypsiprymnodontidae
[úprava] Vývojový diagram
Kengurovité (Macropodidae)
├──Lagostrophus
└──N. N.
├── tzv. pralesné kengury
│ ├── Dorcopsis
│ └── Dorcopsulus
└──N. N.
├── Dendrolagus (tzv. stromové kengury [v slov. rod kengura])
└── N. N.
├── N.N.
│ ├── Petrogale (napr. valabia tmavochvostá= kengura skalná)
│ └── Thylogale
└── N.N.
├── Lagorchestes (tzv. zajacovité kengury [v slov. rod valabia])
└── N.N.
├── Setonix (napr. valabia quokka)
└── N.N.
├── Onychogalea
└── N.N.
├── Macropus (napr. kengura obrovská, kengura horská [v slov. rod kengura])
└── Wallabia (napr. valabia mokraďová)
