Kambýses II.

Z Wikipédie

Kambýses II. (presný prepis je Kambýsés II.), perzský veľkokráľ v rokoch 530–522 pred Kr., bol synom zakladateľa achajmenovskej dynastie Kýra Veľkého a Kassandané, dcéry Farnaspovy. Jeho perzské meno znelo Kambudžija, ako egyptský kráľ sa nazýval Mesutire Kembicet. Mal niekoľko súrodencov, z ktorých po mene poznáme brata Smerdia (Bardiju) a sestry Atossu a Roxanu.

[úprava] Úvod

Do dejín sa Kambýses zapísal už za vlády svojho otca, keď istú dobu používal titul kráľa babylonského, slávu mu však vyniesla až výprava do Egypta, vyplňujúca veľkú časť jeho samostatného panovania. Chystal ju vlastne už Kýros, ale smrteľné zranenie z výpravy proti Massagetom (Sakom) mu zabránilo plány realizovať.

[úprava] Dobytie Egypta

Pri prípravách ťaženia neponechal Kambýses, ako sa zdá, nič na náhodu. Už skoro po svojom nástupe na trón dal tajne zavraždiť svojho brata Smerdia, ktorý by mohol počas jeho neprítomnosti „robiť problémy“, a zaistil si aj celý rad spojencov, o.i. tyrana Polykrata zo Samu a jedného arabského kráľa. Na jar 525 potom Peržania rozdrvili vojsko Egypťanov pri Pelúsii, dobyli Memfis a zajali samotného kráľa Psammetika III. S výnimkou oázy Síwa sa im pokorila celá krajina až po hranice Núbie.

Podľa gréckeho dejepiscu Herodota si Kambýses v Egypte počínal násilnícky a prejavoval veľkú neúctu voči miestnym zvyklostiam vrátane náboženských symbolov. V skutočnosti sa zdá, že skôr nadväzoval na politiku porozumenia presadzovanú Kýrom Veľkým a snažil sa získať na svoju stranu časť egyptskej politickej elity. Bez tvrdých krokov sa ustavenie perskej nadvlády síce neobišlo (príznačná je poprava exkráľa Psammetika podozrivého z účasti na sprisahaní), avšak k rozsiahlym násilnostiam nedochádzalo. Možno, že niektorí kňazi rozdúchavali opozičné nálady v krajine, čo vyvolalo Kambýsovu reakciu voči konkrétnym chrámom. Väčšinou ale egyptské kulty neboli nijako diskriminované.

[úprava] Výprava do Núbie

Z hľadiska Peržanov prebehlo dobytie Egypta bez komplikácií a Kambýses tak mohol plánovať ďalšie dobyvačné výpravy. Uvažoval o výprave proti Kartágu, ktorá by Peržanom prinesla kontrolu nad severoafrickým pobrežím, jeho fenickí spojenci sa však postavili proti (Kartágo bolo fenickou kolóniou). Do Kambýsovho zorného poľa sa teda dostala Núbia.

Ťaženie proti prúdu Nílu od začiatku sprevádzali ťažkosti. Perzské jednotky nemali na cestu dostatok zásob, v púštnych krajinách ich začal sužovať hlad a Kambýses nakoniec musel nariadiť spiatočný pochod, aby neutrpel zbytočné straty. Napriek tomu sa mu pravdepodobne niektoré núbijské kmene podrobili, pretože za vlády Dareia I. vieme o pravidelných daroch, ktoré „Aithiopovia“ prinášali kráľovi.

[úprava] Záver vlády

V prvých mesiacoch roku 522 pred Kr. zastihla Kambýsa správa, že proti nemu povstal mág Gaumáta, vydávajúci sa za jeho brata Smerdia. Tomuto mágovi (alebo jednému z jeho príbuzných) bol zverený dozor nad kráľovským palácom v Perzii počas panovníkovej neprítomnosti. Kambýses sa už chystal, že bude musieť o svoju moc tvrdo bojovať, keď nečakane podľahol náhodnému zraneniu (asi v Sýrii alebo v Palestíne). Podľa Hérodota vládol sedem rokov a päť mesiacov.