Irène Joliotová-Curieová
Z Wikipédie
Irène Joliotová-Curieová [vyslov: iren žolio(tová) küri(ová)] (* 12. september 1897, Paríž – † 17. marec 1956, Paríž) bola francúzska vedkyňa, dcéra Marie a Pierra Curie a manželka Frédérica Joliot-Curie.
Študovala na Fakulte prírodných vied na Sorbonne, ale jej štúdium bolo prerušené 1. svetovou vojnou počas ktorej pracovala ako sestrička pri röntgene. Po prvej svetovej vojne získala doktorát prírodných vied za dizertačnú prácu o alfa žiarení polónia.
V roku 1926 si zobrala Frédérica Joliota a spolupracovala s ním na výskume prírodnej a umelej rádioaktivity, transmutácie častíc a nukleárnej fyziky. V roku 1935 sa podelili o Nobelovu cenu za chémiu. V roku 1938 jej práca a výskum aktivity neutrónov ťažkých kovov, bol dôležitý krok k objaveniu jadrovej fúzie. Stala sa profesorkou Prírodovedeckej fakulty v Paríži (1937) a v roku 1946 riaditeľkou Rádiového inštitútu.
Ako aktivistka za mier sa zaujímala o práva žien. Stala sa členkou Comité National de l'Union des Femmes Françaises (Národný výbor Zväzu francúzskych žien) a Svetovej rady mieru. Viedla katedru Nukleárnej fyziky na Sorbonne a v roku 1936 ju vtedajšia vláda Francúzska vymenovala za tajomníčku pre vedecký výskum a napokon bola vymenovaná za dôstojníka čestnej légie.
Irene Joliot-Curie zomrela v Paríži na leukémiu spôsobenú ožiarením pri výskume rádioaktivity.
