Horný šípový splav
Z Wikipédie
Horný šípový splav alebo predný šípový splav (lat. sinus sagittalis superior) je jeden z vnútrolebečných prítokov vnútornej hrdlovej žily.
Začína sa pri slepom otvore čelovej kosti (foramen caecum ossis frontalis), pred kohútím hrebeňom (crista galli); prebieha približne v stredovej čiare po vnútornej ploche čelovej šupiny, po šípovom šve (sutura sagittalis) temennej kosti a po vnútornej ploche záhlavnej šupiny, na ktorej podmieňuje ryhu, až po vnútornú záhlavnú hrčku (protuberantia occipitalis interna). Počas celého priebehu je vo vnútri úpnu duplikatúry tvrdej pleny - kosák mozgu (falx cerebri).
Horný šípový splav je na priereze trojcípy, spredu dozadu má väčšiu svetlosť, pretože postupne priberá horné mozgové žily (venae cerebrales superiores) z mozgových polgúľ, ako aj drobné prítoky z lebečných kostí. Cez temenné otvory (foramina parietalia) má spojky do mimolebečných žíl; často je zdvojený.
Pretože ľavá mozgová pologuľa je spravidla väčšia ako pravá, býva horný šípový splav vychýlený mierne doprava. Do svetlosti splavu vydáva malé kĺkaté výbežky - lebkovitá pavúčnicová zrnitosť (granulationes arachnoidales). Pri vnútornej záhlavnej hrčke (protuberantia occipitalis interna) priberá tzv. rovný splav (sinus rectus). Toto miesto sa nazýva sútok splavov (confluens sinuum). Odtiaľ odteká krv laterálne do priečneho splavu (sinus transversus).
