Glosolalia
Z Wikipédie
Glosolalia (z gr. γλῶσσα glóssa - jazyk, λαλῶ laló - hovorím) je hovorenie nezrozumiteľných, sémanticky nevýznamových slabík a zvukov, vyrážanie slov, koktanie, zajakanie. Z medicínskeho hľadiska sa považuje za prejav spontánnej činnosti rečového centra bez vedomej intervencie alebo úmyslu.
Glosolalia sa nesmie zamienať s xenoglosiou, čo je hovorenie cudzími, živými alebo mŕtvymi jazykmi, ktoré sa médium alebo pacient údajne nikdy neučil, ani ich údajne nikdy nepočul.
[úprava] Náboženský význam
V náboženstve sa glosolalia považuje za schopnosť danú alebo inšpirovanú vyššími bytosťami alebo silami (bohom), často v náboženskom tranze alebo pod vplyvom psychotropných látok. Označuje sa metaforicky ako dar jazykov alebo hovorenie jazykmi.
