Gaetano Latilla
Z Wikipédie
| Gaetano Latilla | |
|---|---|
| taliansky hudobný skladateľ | |
| Narodenie | 10. január 1711 Bari |
| Úmrtie | 15. január 1788 Neapol |
| Pozri aj Biografický portál | |
Gaetano Latilla (* 10. január 1711, Bari – † 15. január 1788, Neapol), bol taliansky hudobný skladateľ, predstaviteľ neapolskej opernej školy.
Ako chlapec spieval v zbore katedrály v Bari. V roku 1726 ho prijali na konzervatórium Conservatorio S. Maria di Loreto v Neapol, kde študoval u Francesca Manciniho a Giovanniho Veneziana.
V roku 1732 debutoval ako operný skladateľ komickou operou Li mariti a forza v neapolskom divadle Fiorentini, ktorá ho okamžite vyniesla medzi najobľúbenejších operných skladateľov Talianska.
V roku 1738 sa stal zástupcom kapelníka v jednom z najslávnejších rímskych chrámov, v bazilike Panny Márie Väčšej. Pokračoval ďalej v opernej tvorbe, ale stal sa aj vyhľadávaným skladateľom chrámovej hudby a oratórií.
V roku 1753 prijal miesto učiteľa na benátskom konzervatóriu Conservatorio della Pieta a stal sa aj druhým kapelníkom v chráme sv. Marka. Za trocha podivných okolností, zrejme po akomsi rozpore so zákonom, v roku 1772 Benátky urýchlene opustil a vrátil sa do Neapola.
Zomrel v Neapole 15. januára 1788.
[úprava] Opery
- Li mariti a forza (1732 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
- L'Ottavio (1733 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
- Gl'ingannati (1734 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
- Angelica ed Orlando (1735 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
- Lo sposo senza moglie (I due supposti conti) (1736 Neapol, Teatro nuovo)
- Gismondo (1737 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
- La finta cameriera (1738 Rím)
- Don Calascione (1741 Londýn)
- La giardiniera contessa (1742 Neapol, 1752 Paríž)
- Temistocle (1737 Rím, Teatro Tor di nona)
- Demofoonte (1738 Benátky, Teatro S. Giovanni)
- Madama Ciana (1738 Rím, Teatro Pallacorda)
- L'ambizione delusa (1747 Turín)
- Gli artigiani aricchiti (1753 Paríž)
- Polipodio e Rocchetta (1738 Rím, Teatro Argentina)
- Romolo (1739 Rím, Teatro Delle Dame)
- Siroe (1740 Rím, Teatro Delle Dame)
- Alceste in Ebuda (1741 Neapol, Teatro S. Carlo)
- La vendetta generosa (1742 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
- Zenobia (1742 Turín, Teatro Regio)
- La gara per la gloria (1744 Benátky, Teatro S. Moisé)
- Amare e fingere (1745 Neapol, Teatro nuovo)
- Il concerto (1746 Neapol, Teatro nuovo)
- Adriano in Siria (1747 Neapol, Teatro S. Carlo)
- Catone in Utica (1747 Rím, Teatro Capranica)
- Chiaseduno ha il suo negozio (1747 Madrid, Teatro Buen Retiro)
- Il barone di Vignalunga (1747 Neapol, Teatro nuovo)
- Il vecchio amante (1747 Turín, Teatro Carmignano)
- La Celia (1749 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
- Amore in Tarantola (1750 Benátky, Teatro S. Moisé)
- Il gioco de' matti (1750 Neapol, Teatro nuovo)
- L'astuzia felice (1750 Turín, Teatro Carignano)
- Gl'impostori (1751 Benátky, Teatro S. Moisé)
- Griselda (1751 Benátky, Teatro S. Cassiano)
- La pastorella al soglio (1751 Benátky, Teatro S. Moisé)
- L'opera in prova alla moda (1751 Benátky, Teatro S. Moisé)
- Urganostocar (1751 Benátky, Teatro S. Moisé)
- L'isola d'amore (1752 Benátky, Teatro S. Moisé)
- Olimpiade (1752 Benátky, Teatro S. Cassiano)
- Alessandro nell'Indie (1753 Benátky, Teatro S. Moisé)
- Antigona (1753 Modena, Teatro di Corte)
- Il protettor del poeta (1754 Rím, Teatro Della Valle)
- Venceslao (1754 Barcelona)
- La finta sposa (1755 Bologna, Teatro Formagliari)
- Tito Manlio (1755 Rím, Teatro Capranica)
- Ezio (1758 Neapol, Teatro S. Carlo)
- L'amore artigiano (1761 Benátky, Teatro S. Angelo)
- Merope (1763 Benátky, Teatro S. Benedetto)
- La buona figliola supposta vedova (1766 Benátky, Teatro S. Cassiano)
- Gl'inganni amorosi (1774 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
- Il maritato fra le disgrazie (1774 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
- Antigono (1775 Neapol, Teatro S. Carlo)
- Li sposi incogniti (1779 Neapol, Teatro nuovo)
