František Xaver Zach

Z Wikipédie

František Xaver Zach
významný astronóm a matematik
Narodenie	4. jún, 1754 Bratislava, rakúska monarchia (dnes Slovensko)
Úmrtie	2. september, 1832 Paríž, Francúzsko
Pozri aj Biografický portál

František Xaver Zach známy aj ako baron Franz Xaver von Zach alebo Ján František Zach (* 4. jún 1754, Bratislava – † 2. september 1832, Paríž) bol významný astronóm a matematik narodený na Slovensku. Je po ňom pomenovaný kráter na Mesiaci a planétka 999 Zachia.

[úprava] Život

Narodil sa 4. júna 1754 v Bratislave. Študoval Cisársku vojenskú akadémiu vo Viedni a po skončení štúdia dosiahol dôstojnícku hodnosť. Už ako dôstojník odišiel Zach študovať astronómiu do Anglicka. Doktorát získal na univerzite v Oxforde. V roku 1780 robil významné astronomické pozorovania, pozoroval opozíciu Marsu. V roku 1785 vstúpil do služieb rakúskej armády, odišiel do Londýna a v roku 1786 nastúpil v hodnosti podplukovníka do služieb Ernesta II., ktorý podporoval Zachov záujem o astronómiu a zveril mu stavbu hvezdárne pri Gothe. Od roku 1791 sa Zach stal jej riaditeľom. Vedecké práce z astronómie písal po nemecky, po latinsky a po francúzsky a publikoval ich od roku 1788 aj vo svojom časopise Allgemeine Geographische Ephemeriden, ktorý vychádzal vo Weimare. Pri pozorovaniach v Gothe sa zaoberal predovšetým pohybom Slnka. Výsledky pozorovaní vydal v samostatnej práci Novae et correctae tabulae motuum solis (Nové a opravené tabuľky pohybov Slnka), ktorá vyšla v roku 1792 v Gothe. Roku 1798 zorganizoval F. X. Zach vo svojej hvezdárni prvý medzinárodný astronomický kongres. Od roku 1800 začal vydávať mesačník so širším obsahovým zameraním – Monatliche Correspondenz zur Beförderung der Erd- und Himmelskunde, ktorý redigoval do roku 1827. Zachom vedená hvezdáreň na Seebergu pri Gothe si rýchlo získala vo vedeckom svete veľmi dobrú povesť a mnohí astronómovia z rozličných krajín sem prichádzali robiť pozorovania. Zach prežil potom určitý čas v Janove a aktívne sa zúčastnil na budovaní hvezdárne v talianskych mestách Neapol a Lucca. Od roku 1813 sa zdržiaval vo Švajčiarsku, najprv pôsobil v Ženeve, kde založil astronomické observatórium. Z tohto obdobia sú dôležité Zachove gravimetrické výskumy. Potom pôsobil v Elfenaube pri Berne a v roku 1827 odchádza do Francúzska, do Paríža. Rozsiahla bola jeho spolupráca s viacerými hvezdármi svetového významu a to s M. Hellom, Jakovlevom, Bakuninom, Eulerom a kartografom Lipským. Uhorská akadémia vied ho v roku 1832 menovala in memoriam za svojho člena. Zach zomrel na choleru 2. septembra 1832 v Paríži.