František I. (Francúzsko)

Z Wikipédie

František I.

František I., le Roi-Chevalier (kráľ rytier) (* 12. september 1494 Cognac (Charente), – † 31. júl 1547 v Rambouillet), korunovaný za kráľa Francúzska v roku 1515 v katedrále v Remeši.

Obsah

1 Rodina
- 1.1 Manželstvá
2 Vláda
3 Externé odkazy

[úprava] Rodina

František I. bol z rodu Valois (presnejšie z rodu orleánsko-angoulêmského), narodil sa v Cognacu v Charente ako syn Karola Angoulêmského (* 1459 – 1.január 1496)(prvého bratranca kráľa Ľudovíta XII. ) a Lujzy Savojskej (* 11. september 1476 – 22. september 1531). Jeho manželkou bola dcéra Ľudovíta XII. a Anny Bretónskej Klaudia Francúzska.

[úprava] Manželstvá

1. Klaudia Francúzska (* 13. október 1499 – 20. júl 1524) 18. mája, 1514, deti:

Louise (* 19. august, 1515 – 21. september, 1517)
Charlotte (* 23 .október, 1516 – 8. september, 1524)
François (* 28. február, 1518 – 10. august, 1536)
Henrich II. (* 31. marec, 1519 – 10.júl, 1559)
Madeleine (* 10. august, 1520 – 2. júl 2, 1537) manžel Jakub V.
Karol (* 22. január, 1522 – 9. september, 1545)
Marguerite (* 5. jún, 1523 – 14. september, 1574)

2. Eleonóra Rakúska (* 15. november 1498 - 25. február 1558) 7. august 1530, bezdetné manželstvo.

[úprava] Vláda

Bol známy ako podporovateľ umenia a „knieža renesancie“, napríklad pozval do Francúzska Leonarda da Vinciho.

Jeho vláda spadá do obdobia, kedy vo Francúzsku vznikli kalvíni. František ich prenasledoval. S pápežom uzavrel roku 1516 konkordát, podľa ktorého dostal právo dosadzovať biskupov a opátov.

Inak bol veľmi výbojovchtivý. Už roku 1515 napadol Itáliu, ktorú stratil jeho predchodca roku 1513, porazil tam Švajčiarov a dobyl tak Milánsko. V rokoch 1521 až 1544 potom nasledovala séria vojen medzi Francúzskom a rímsko-nemeckým cisárom Karlom V. o Milánsko, ktorý Milánsko považoval za svoju sféru vplyvu. V prvej vojne (1521-1525) bol František nakoniec porazený a rok držaný v zajatí. Po druhej vojne (1527-1529) sa František mierom zriekol nárokov na krajiny v Itálii. Na konci štvrtej vojny (1542 - 1544), v ktorej voli Francúzi opäť porazení, sa František zriekol nárkov na Neapolsko.