Frank Plumpton Ramsey
Z Wikipédie
Frank Plumpton Ramsey (* 22. február 1903, Cambridge – † 19. január 1930, Londýn) bol britský matematik, filozof a ekonóm.
Obsah |
[úprava] Život
Narodil sa v Cambridge, kde jeho otec Arthur Stanley Ramsey pôsobil ako dekan a učiteľ matematiky na Magdalene College. Frank bol najstarším zo štyroch súrodencov. Mal dve sestry a jeho mladší brat Arthur Michael Ramsey bol v rokoch 1961 až 1974 cantenburským arcibiskupom. V roku 1925 sa oženil s Lettice C. Bakerovou, s ktorou mali dve dcéry.
Na mnohých cambridgeských akademikov urobil Ramsey dojem svojou pozoruhodnou inteligenciou. Bol veľmi sčítaný a zaujímal sa o mnoho rôznych oblastí. V politike zastával skôr ľavicový postoj a pokiaľ šlo o náboženstvo, jeho manželka ho označila za „militantného ateistu“.
Ramsey trpel chronickými problémami s pečeňou. Po záchvate žltačky podstúpil operáciu, ktorá sa mu stala osudnou. Svoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru ukončil predčasne vo veku iba 26 rokov.
[úprava] Kariéra
Od roku 1915 študoval na cabridgeskej Winchester College, neskôr získal štipendium a pokračoval v štúdiu matematiky na prestížnej Trinity College v Cambridge. Po absolutóriu v roku 1923 nakrátko odcestoval do Rakúska. Keďže naňho hlboko zapôsobilo dielo Ludwiga Wittgensteina Tractatus Logico-Philosophicus, zaumienil si osobne sa s Wittgensteinom porozprávať. Ten v tom čase pracoval ako učiteľ v malej rakúskej dedine. Ramsey ho pomohol presvedčiť o tom, že jeho filozofické bádanie je neúplné a že sa má usídliť v Cambridge.
V roku 1924 získal Ramsey ako 21-ročný miesto na King's College. Vykonal veľké množstvo práce v oblasti logiky, ekonómie a filozofie. O rok neskôr, v roku 1925, vydal svoje najdôležitejšie dielo The Foundations of Mathematics (Základy matematiky). Od roku 1926 začal na univerzite prednášať matematiku a neskôr sa stal dekanom pre štúdium matematiky na King's College. Ako prednášajúci bol veľmi obľúbený. V roku 1927 publikoval významný článok Facts and Propositions (Fakty a tvrdenia), v ktorom navrhol prvú redundančnú teóriu pravdy.
Jeden z teorémov, ktoré Ramsey dokázal vo svojej práci z roku 1930 nazvanej On a problem of formal logic (O probléme formálnej logiky), teraz nesie jeho meno ako Ramseyov teorém. Bol dôležitým míľnikom vo vývoji kombinatoriky a podporil myšlienku, že v dostatočne veľkých systémoch musí byť nejaké usporiadanie, akokoľvek neusporiadané by sa mohli javiť.
Na poli ekonómie prišiel Ramsey s elegantnou koncepciou tvorby ceny v špecifických podmienkach monopolu. Keď chce monopolista maximalizovať prebytok spotrebiteľa a zároveň zaistiť primerané pokrytie svojich nákladov, stanoví cenu, pri ktorej čiastka presahujúca medzné náklady je nepriamo úmerná cenovej elasticite dopytu po danom statku.
Ramsey bol dobrým priateľom ekonóma Johna Maynarda Keynesa, ktorého práca o pravdepodobnosti motivovala Ramseya k vypracovaniu argumentácie pre subjektívnu pravdepodobnosť (Bayesovská pravdepodobnosť). Podobne ako práca Bruna de Finettiho, známou sa stala až v 50. rokoch 20. storočia.
Medzi filozofmi nebol považovaný za zvlášť výnimočnú osobnosť. Wittgenstein uvádza v úvode k svojim Filozofickým skúmaniam, že ho Ramsey ovplyvnil (ale nie natoľko, ako Piero Sraffa).
[úprava] Dielo
[úprava] Matematika
- The Foundations of Mathematics (1925) - Základy matematiky
- On a problem of formal logic (1930) - O probléme formálnej logiky
[úprava] Ekonómia
- A contribution to the theory of taxation - Príspevok k teórii zdanenia
- A mathematical theory of saving - Matematická teória úspor
[úprava] Filozofia
- Universals (1925) - Univerzálie
- Facts and propositions (1927) - Fakty a teórie
- Universals of law and of fact (1928) - Všeobecné princípy práva a faktu
- Knowledge (1929) - Vedomie
- Theories (1929) - Teórie
- General propositions and causality (1929) - Všeobecné tézy a kauzalita
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- Ramseyov životopis (po anglicky)
