Eusebios z Kaisareie
Z Wikipédie
Eusebios z Kaisareie alebo Eusebius z Caesarey alebo Eusébius (správnejšie Euzébius) z Cézarey alebo Eusebios Kaisareiský/Kaisarejský (* ~275 – † 30. máj 339) bol grécky biskup v meste Caesarea (Cézarea, gr. Kaisareia) v Palestíne, teológ, spisovateľ, historik, často nazývaný otcom cirkevnej histórie. V svojich dielach zaznamenal rané dejiny kresťanskej cirkvi.
V Kasareii, kde pôsobil už Origenes, získal vynikajúce vzdelanie. Po prenasledovaní kresťanov 303 ušiel do Egypta, ale bol tu uväznený. Až po zrovnoprávnení kresťanstva 313 sa mohol vrátiť a stal sa v rodisku biskupom. Eusebios sympatizoval s ariánstvom, ale bol ho nútený zavrhnúť. R. 335 bol vymenovaný za patriarchu v Antiochii, úrad odmietol a venoval sa pisaniu. S Pamfilom je autorom kritického vydania Starého zákona, sám pracoval na Novom zákone a vytvoril slávne tabuľky s paralelami z jednotlivých evanjelií. Písal apológie a iné spisy, ale najmä desťzväzkové Ekklesiastiké historia (Cirkevné dejiny), opisujúce vývoj kresťanstva do roku 324. Obrat za Konštantína I. Veľkého, ktorého oslávil rečou i písmom, pokladal za neplnenie božieho plánu, ku ktorému smerovali predchádzajúce dejiny. Svetovú kroniku (Chronikoi kanones ..., 2 knihy) tvoria v podstate chronologické tabuľky: 1. kniha opisuje dejiny národov a ríš (Chaldejcov, Asýranov, Židov, Egypťanov), 2. obsahuje v paralelných tabuľkách biblickú a prafánnu históriu .
