Európska filozofia
Z Wikipédie
Európska filozofia je súčasť svetovej filozofie, jedna z hlavných súčastí západnej filozofie a európskej kultúry.
Historicky sa zvykne v najhrubších črtách členiť na starovekú filozofiu (v Európe):
- antickú filozofiu,
- stredovekú filozofiu,
- novovekú filozofiu,
- súčasnú filozofiu.
V rámci novovekej filozofie alebo medzi stredovekou a novovekou filozofiou sa vyčleňuje renesančná filozofia.
Treba si však uvedomiť, že naznačené vyčleňovanie kríži kulturologické a všeobecnohistorické kritérium. Podľa národného/národnostného kritéria možno vyčleniť
- anglickú filozofiu,
- francúzsku filozofiu,
- španielsku filozofiu,
- taliansku filozofiu,
- nemeckú filozofiu,
- slovensku filozofiu,
- grécku filozofiu,
- českú filozofiu,
- škótsku filozofiu,
- ruskú filozofiu,
- dánsku filozofiu atď.
Svoju dnešnú podobu nadobudla v období scholastiky, ktorá rozšírila dedičstvo gréckeho myslenia sprostredkované cirkevnými rádmi a univerzitami. Antické dedičstvo však scholastickí učenci nemali k dispozícii v originálnej podobe, ale v latinských prekladoch. Raná scholastika bola takmer celkom odkázaná na Boethiove preklady Aristotelových Kategórií a O vyjadrovaní a Euklidových Stoicheia.
V roku 1128 preložil z gréčtiny do latinčiny Aristotelove spisy Analytiky, Topiky a O sofistických dôkazoch Jakub z Benátok. Aj Tomáš Akvinský mal k dispozícii iba tieto preklady. V polovici 12. storočí sa európski myslitelia oboznámili aj s prírodovednými dielami Aristotela, ďalej s dielami Ptolemaia a Euklida z Megary, a síce v prekladoch z gréčtiny do latinčiny, ktoré boli realizované v Palerme, a v prekladoch z arabčiny do latinčiny, ktoré vznikli v Tolede (ktorým predchádzal ešte medzipreklad do kastílčiny). V tom istom čase boli do latinčiny preložené aj lekárske a astronomické diela Arabov.
Podľa A. N. Whiteheada európska filozofia pozostáva z poznámok pod čiarou k Platónovi.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
