Etylén
Z Wikipédie
|
|
|
|
Všeobecné |
|
|---|---|
| Meno | etylén |
| Vzhľad | bezfarebný plyn |
| názov podľa IUPAC | Etén |
| Chemický vzorec | C2H4 |
| Pomerná molekulová hmotnosť | 28.05 u |
| Registračné číslo CAS | 74-85-1 |
|
Zmeny skupenstva |
|
| Teplota topenia | 104,0 K (-169.1 °C°C) |
| Teplota varu | 169,4 K (-103.7°C) |
| ΔfusH | kJ/mol |
| ΔvapH | kJ/mol |
|
Plynové vlastnosti |
|
| ΔfH0gas | +52.47 kJ/mol |
| S0gas | 219.32 J·K−1·mol−1 |
| Cp | 35,69 J/mol·K |
|
Bezpečnosť |
|
| Horľavý plyn | (F+) |
| Teplota vzplanutia | °C |
| Teplota samovznietenia | 490°C |
| Medze výbušnosti | 2,7-36% |
|
Ďalšie informácie |
|
|
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. |
|
Etylén (alebo etén) je nenasýtený uhľovodík, alkén, ktorý sa skladá z dvoch atómov uhlíka a dvoch atómov vodíka. Atómy uhlíka sú spojené dvojitou väzbou, takéto zlúčeniny nazývame aj olefíny. Všetky atómy sa nachádzajú v jednej rovine a väzby C-H zvierajú uhol 117°.
Obsah |
[úprava] Nomenklatúra
Etylén prvýkrát syntetizovali Holanďania v roku 1795. V kombinácii s chlórom vznikal olejnatý etylén dichlorid, preto ho nazvali „olefiant gas“ (olej produkujúci plyn). Svoj súčasný názov dostal okolo roku 1852. Je odvodený od etylu (C2H5-, s OH skupinou je to etylalkohol, resp. etán), v doslovnom preklade z gréčtiny etylén znamená „dcéra etylu“. Názov etén vytvoril Augustus von Hofmann v roku 1866, ktorý vytvoril jednotné a prehľadné názvoslovie vštkých uhľovodíkov. Podľa toho názvoslovia uhľovodíky s jednoduchou väzbou sa končia na koncovku -án, s dvojitou na -én a s trojitou na -ín. Tento systém sa stal súčasťou medzinárodného názvoslovia IUPAC. Názov etylén bol však už natoľko zaužívaný, že pretrval dodnes.
[úprava] Chemické vlastnosti
Etylén reaguje s halogénmi (chlór, bróm ...), pričom sa štiepi jeho dvojitá väzba. Takto znikajú halogénderiváty s jednoduchou väzbou. Môže reagovať aj s vodou za vzniku etanolu, ale rýchlosť tejto reakcie je veľmi nízka. Dá sa zvýšiť použitím katalyzátorov, akými sú kyselina fosforečná, alebo kyselina sírová.
[úprava] Hospodársky význam
Je medziproduktom pri výrobe najbežnejších plastov. Môže polymerizovať na polyetylén. Po zlúčení s chlórom, je vzniknutý dichlóretán medziproduktom na výrobu polyvinylchloridu. Po zlúčení s benzénom je vzniknutý etylbenzén medzproduktom pri výrobe polystyrénu.
Kedysi sa využíval aj ako anestetikum, dnes je však nahradený menej horľavými látkami. (Existuje hypotéza, že bol používaný pri veštení v antickom Grécku v Delfách.)
[úprava] Etylén v rastlinách
Etylén je plynný rastlinný hormón. Tvorí sa v reťazovej reakcii z aminokyseliny metionín, najdôležitejší medziprodukt je kyselina 1-aminocyklopropán-1-karboxylová (ACC). Produkuje sa vo všetkých častiach rastliny, ale v niektorých pletivách viac, v iných menej. Najviac sa tvorí v meristéme stonkových uzlov, a taktiež v niektorých dozrievajúcich plodoch (napr. banán, jablko a podobne). Ľahko preniká z bunky do bunky a tiež sa uvoľňuje do atmosféry. Rastlinné bunky majú na etylén receptor (označovaný ako ETR1), ktorý spúšťa v bunkách signálnu dráhu, cez ktorú reguluje expresiu génov.
Auxín (iný rastlinný hormón), výrazne zvyšuje syntézu etylénu.
[úprava] Účinky etylénu v rastlinách
Etylén napomáha opadu listov, kvetov a plodov. Napomáha tiež dozrievaniu plodov. Plody, ktoré produkujú etylén nazývame klimakterické (napr. banán, jablko, broskyňa, slivka, paradajka a iné), ostatné sú neklimakterické (pomaranč, čerešňa, jahody a podobne). Vlastnosti etylénu sa využívajú v poľnohospodárstve, kde sa aplikuje vo forme kyseliny 2-chlóetylfosfónovej (etefón), ktorá uvoľňuje etylén postupne. V praxi sa takto urýchľuje dozrievanie plodov, synchronizuje kvitnutie ananásov, alebo sa napomáha klíčeniu niektorých semien.
Dôležitým účinkom etylénu (ktorý sa často využíval vo fyziologických pokusoch) je inhibícia rastu etiolovaných (ešte nevystavených svetlu) klíčnych rastlín hrachu.
Tvorba etylénu sa zvyšuje aj pri mnohých stresových podmienkach, napr. nadbytok vody, výkyvy teploty, poranenie, alebo napadnutie patogénom. Odpoveď nastáva už po 20-60 minútach, a može byť signálom pre obranné mechanizmy rastlín (napr. na tvorbu fytoalexínov)
