Echogenita
Z Wikipédie
Echogenita je špeciálny termín, ktorý sa používa v rádiológií pri popisovaní charakteristiky tkanív a orgánov v rámci ultrasonografického vyšetrenia. Je vlastne vyjadrením relatívneho stupňa jasu danej štruktúry na obrazovke sonografického prístroja.
O „primeranej echogenite“ hovoríme vtedy, ak stupeň šedi danej štruktúry na obrazovke zodpovedá normálnemu sonografickému obrazu; o „zvýšenej“ alebo „zníženej echogenite“, ak je orgán "svetlejší" alebo „tmavší“ ako za normálnych okolností. Štruktúra je „izoechogénna“ ak sa jej stupeň šedi veľmi nelíši od okolitého tkaniva - napríklad izoechogénne ložisko v tkanive štítnej žľazy. O „hyperechogénnej“ a „hypoechogénnej“ štruktúre hovoríme vtedy, ak je stupeň šedi daného orgánu alebo ložiska vyšší alebo nižší ako okolia. Termín „mixechogénny“ sa používa vtedy, ak je ložisko zložené z viacerých drobnejších hyper- a hypoechogénnych oblastí.
Niekedy sa možno stretnúť i s termínom „nehomogénna echogenita“ - ten nie je správny, pretože sa vzťahuje k skôr k echoštruktúre tkaniva.
Echogenita závisí najmä od schopnosti ultrazvuku prenikať tkanivami; čím ľahšie tkanivom preniká, tým „hypoechogénnejšie“ sa na obrazovke sonografu javí - príkladom takého prostredia je tekutina.
