Demänovské jaskyne
Z Wikipédie
Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku.
Tento komplex asi 30 jaskýň sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Hlavné jadro leží na pravej strane potoka Demänovka medzi Machnatou dolinou na Lúčkach a Čiernou dolinou pri Kamennej chate.
Demänovské jaskyne zahrňujú viaceré postupne objavované jaskyne. Z turistického hľadiska sú najvýznamnejšie:
- Demänovská jaskyňa Slobody
- Demänovská ľadová jaskyňa
- Demänovská jaskyňa Mieru (tá dosiaľ nie je sprístupnená verejnosti).
[úprava] Objavovanie komplexu
Prvá bola objavená Demänovská ľadová jaskyňa, spomínaná už roku 1299 v listinách ostrihomskej kapituly. Jej prvý opis (aj s pozdĺžnym rezom jaskyne od J. Buchholza ml.) publikoval pod názvom Cserna maius et minus roku 1723 Matej Bel. Okrem nej uvádza aj jaskyne Veľké a Malé Okno, Beníkovú a Dvere.
3. augusta 1921 potom objavil Alois Král za pomoci Adama Mišuru, Ota Hrabala a Jarmily Vránovej jaskyňu Slobody, a roku 1923 bola objavená Pustá jaskyňa.
Rôznymi pokusmi (farbením podzemného toku a pod.) sa zistilo, že tieto jaskyne sú spojené a tvoria jeden komplex. Za prepojený jaskynný celok sa však považuje taký systém jaskýň, cez ktorých prirodzené spojenia sa dostal človek. A to nebolo v tomto prípade jednoduché. Spojenie medzi jaskyňou Pustá a D. j. Slobody sa podarilo nájsť kolektívu speleológov vedených A. Droppom a V. Nemcom 2. júla 1951. Tým vznikol komplex Demänovská jaskyňa Slobody-jaskyňa Pustá.
Dňa 26.1.1952 sa z Demänovskej ľadovej jaskyne podarilo P. Révajovi, P. Droppovi a S. Šrolovi preniknúť do jedinečného bludiska Demänovskej jaskyne Mieru. Vytvorili tak ďalší systém Demänovská ľadová jaskyňa – Demänovská jaskyňa Mieru.
V roku 1983 preplával Vladímír Žikeš päť sifónov proti prúdu Demänovky a tým dokázal spojenie jaskyne Vyvieranie a Dem. jaskyne Slobody.
Ak mal byť celý systém Demänovských jaskýň uznaný za jednotný, ostávalo objaviť prirodzené spojenie D. j. Mieru s D. j. Slobody. To sa však podarilo až po 35 rokoch. 2. januára 1987 sa päťdesiatim ôsmim jaskyniarom z oblastných skupín z Ružomberka, Handlovej, Rožňavy, Terchovej, B. Bystrice, Liptovského Trnovca, Žiliny a Demänovskej doliny podarilo objaviť prirodzené spojenie dvoch najdlhších demänovských jaskýň. Tým sa zaradil systém asi 30 demänovských jaskýň s celkovou dĺžkou viac ako 24 km na prvé miesto na Slovensku.
[úprava] Charakteristika
Demänovské jaskyne vyhĺbili vody Demänovky v tmavošedých guttensteinských vápencoch stredného triasu na tektonických poruchách smeru JV-SZ a JZ-SV. Prvotným činiteľom bola chemická činnosť atmosferických vôd. Takto rozšírené puklinové priechody umožnili ponor vodám Demänovky a Zadnej vody. Ku zväčšeniu a rozšíreniu niektorých častí jaskýň prispelo aj rútenie z povaly a stien. Postupným zarezávaním sa podzemného toku Demänovky do vápencového podkladu sa v priebehu pleistocénu vytvorilo 9 horizontálnych úrovní v relatívnych výškach 0, 3, 10, 40, 58, 90, 100, 130 a 147 m nad terajšou hladinou Demänovky, ktoré nadväzujú na riečne terasy na povrchu. Vo vyprázdnených podzemných dutinách sa sústavne vytvárajú kvapľové útvary.
