Céline Dionová
Z Wikipédie
Céline Marie Claudette Dionová (* 30. marec 1968, Repentigny, Kanada) je kanadská speváčka.
Od jednoduchých začiatkov sa Céline Dionová vypracovala na medzinárodnú hviezdu. Na celom svete získala ocenenia hudobného priemyslu: Grammy v USA, Juno a Félix v Kanade a World Music v Európe.
Obsah |
[úprava] Biografia
[úprava] 1968–1988
Céline Dionová sa narodila 30. marca 1968 v nemocnici Le Gardeur v Repentigny (mesto asi 50 km severovýchodne od Montréalu v Québecu) ako najmladšia zo 14 detí hudobne založenej rodiny. Jej rodičia, obaja muzikanti, viedli malý klub Le vieux Barril v meste bydliska Charlemagne, a cez víkendy celá rodina vystupovala a bavila miestnych obyvateľov. Céline od piatich rokov spievala spolu so súrodencami a rýchlo získala schopnosť živo vystupovať.
V auguste 1973 slávnostne vystúpila pred početnou rodinou na svadbe jej brata Michela skladbou Du fil des aiguilles et du coton. Keď jej bolo dvanásť, zložila spoločne s matkou francúzsku pieseň Ce n'etait qu'un reve, ktorá navždy zmenila smer jej života.
Demo nahrávka obsahujúca pieseň zaujala Reného Angélila, veľmi rešpektovaného osobného manažéra Ginette Reno. V januári 1981 bol René natoľko unesený hlasom mladej Céline, že sa rozhodol spraviť ju medzinárodne známym talentom. Dokonca pozastavil hypotéku na svoj dom, aby mohol financovať nahrávanie debutového albumu La voix du bon Dieu.
V júni 1981 vystúpila Dionová ako 13-ročná prvýkrát pred televízne kamery v programe Michela Jasmina nahrávkou Ce n'etait qu'un reve. Bol to vôbec prvý kontakt medzi Céline a širokou verejnosťou v rodnom Québecu.
Céline začala byť známa pre svoj talent v roku 1982, kedy vyhrala zlatú medailu na festivale Yamaha World Popular Song v japonskom Tokiu za skladbu Tellement j'ai d'amour pour toi. V tom roku vyšiel i druhý, veľmi úspešný singel D'amour ou d'amitie z pera Eddyho Marnaya.
V januári 1983 reprezentovala Kanadu na festivale RTL Super Official vo francúzskom Cannes. Stala sa vôbec prvou Kanaďankou, ktorá získala zlatú platňu vo Francúzsku za kompiláciu hitov Du soleil au coeur.
Keď 11. septembra 1984 navštívil Kanadu pápež Ján Pavol II., Céline reprezentovala mladú generáciu krajiny na špeciálnom ceremoniále v Montréal Olympic Stadium. Mladá speváčka zaspievala pred vyše 65-tisícovým obecenstvom skladbu Une colombe z jej aktuálneho albumu Mélanie. O šesť dní neskôr v Kanade vyšiel výber najúspešnejších singlov na platni Les plus grands succés de Céline Dion.
V tom istom roku (1984) vyšiel nový singel Mon ami m'a quittee, ktorý bol predzvesťou albumu Les chemins de ma maison. Céline pozbierala dve ceny Félix na Gala predstavení ADISQ a v novembri dostala pozvánku zaspievať v prestížnej Olympia Music Hall v Paríži na otvorení show Patricka Sébastiena.
V roku 1985 získala Céline do svojej zbierky päť hudobných ocenení Félix. V nasledujúcom roku nahrala nový singel Billy. Ihneď po vydaní singlu, 18-ročná Dionová oznámila prestávku v kariére. Začala sa venovať učeniu anglického jazyka a malej zmene vizáže.
Po krátkej prestávke sa Céline vrátila na hudobnú scénu nahrávkou Je ne veux pas, ktorú napísal taliansky textár Romano Musumara. Bol to posledný singel, ktorý vzišiel z pásu nahrávacej spoločnosti Pathé-Marconi.
V roku 1988 upevnila Dionová svoju pozíciu v rodnej provincii Québec vydaním albumu Incognito (Sony Music). Obdržala štyri ocenenia Félix a platinové albumy. V tom istom roku Céline vyhrala prestížnu súťaž Eurovision Song Contest v írskom Dubline. Reprezentujúca Švajčiarsko, Céline získala zlatú medailu za skladbu Ne partez pas sans moi. Nasledujúcich 42 dní Céline vystupovala vo vlastnej show Incognito v Théatre Saint Denis v Montréale.
[úprava] 1990–1995
Roku 1990 vydala Dionová album Unison, jej prvý naspievaný v anglickom jazyku. Pilotným singlom sa stala skladba Where Does My Heart Beat Now, ktorou si Céline podmanila i americkú časť publika. V horúcom singlovom rebríčku Billboard Top 100 skončila najvyššie na 4. mieste. Druhý singel, (If There Was) Any Other Way, sa vyšplhal na 5. priečku. Z LP platne nakoniec išli do singlových pozícií i menej úspešné skladby The Last To Know a Unison.
Album Unison prekonal i tie najväčšie očakávania. Jeho predajnosť dosiahla 1 700 000 nosičov. Céline začínala byť pre amerických poslucháčov čoraz známejšia aj vďaka nočným talk-show.
V roku 1991 oslavovala Céline Dionová 10. výročie na poli hudobného šoubiznisu a v júni pripravila špeciálne gala vystúpenie pre svojich fanúšikov vo Forum de Montréal. Pre francúzske publikum nahrala piesne populárneho textára Luca Plamondona na album Dion chante Plamondon. Z neho sme zaznamenali single Je danse dans ma tete, Un garcon pas comme les autres (Ziggy) a L'amour existe encore. Album sa dostal na európsky trh až v roku 1994 pod názvom Des mots qui sonnent.
Medzinárodný vzostup prišiel v roku 1991, keď nahrala titulnú skladbu na soundtrack k animovanému filmu Kráska a zviera spoločnosti Walt Disney. Pieseň Beauty And The Beast sa stala číslom jeden a pozbierala ceny Hudobnej akadémie a Grammy, stala sa základným kameňom jej druhého anglicky naspievaného albumu s jednoduchým názvom Celine Dion.
Album Celine Dion (1992) vydal dovedna päť singlov. Love Can Move Mountains, If You Asked Me To, Did You Give Enough Love, Water From The Moon a Nothing Broken But My Heart. V Kanade získal šesť platinových platní a bol ďalším stupňom k neuveriteľnej ceste k oceneniu Juno.
Taktiež v roku 1992 sa Céline zúčastnila koncertného turné Michaela Boltona počas leta a vystupovala v jednej z hlavných rolí v muzikáli Tycoon (anglická verzia známeho francúzskeho originálu Starmania).
V tom čase začala Céline robiť významné kroky vo Veľkej Británii. Britskí fanúšikovia zobrali dobre skladbu Think Twice, baladu z albumu The Colour Of My Love (1993). Nasledujúcich päť týždňov dominovala pieseň a album na vrchole britských hitparád, taký výkon sa neopakoval od roku 1965 a rozkvetu The Beatles. Skladba Think Twice zostala číslom jeden ešte ďalšie dva týždne, prekonala magickú miliónovú hranicu a stala sa jediným singlom ženského interpreta, ktorého číslo predajnosti vo Veľkej Británii sa zastavilo na 4 miliónoch. Z albumu The Colour Of My Love vzišli ďalšie mega-hity: sladká balada The Power Of Love (predtým naspievaná Jennifer Rush), rytmická Misled, Only One Road a duet s Clivom Griffinom When I Fall In Love z filmu Bezsenné noci v Seattli.
S albumom D'eux (1995) dosiahla Céline to, čo všetci považovali za nemožné - predstavila francúzsku hudbu britským ostrovom. Svet skutočne objavil Céline Dion…
Obdarovaná skvelým hlasom populárnej hudby prekročila všetky bariéry - vrátane jazykovej - s veľkolepou sériou medzinárodných hitov. S krkolomným tempom nahrávania, natáčania videoklipov, turné a účasťami v televíznych show to vyzerá, akoby Céline zostávalo už len málo času. Céline použila svoj talent k podpore Kanadského fondu Cystickej fibrózy. Jedna z najemocionálnejších skladieb Vole (neskôr sa objavuje v anglickej úprave ako Fly na albume Falling Into You) je vlastne dojemnou spomienkou na jej neter Karine, ktorá na túto nemoc zomrela.
[úprava] 1996–1999
Album Falling Into You (1996) sa stal najlepšie predávaným albumom toho roku. Bodoval v hitparádach 11 štátov sveta a bol zvolený Albumom roka a Najlepším popovým albumom na 39. slávnostnom udeľovaní cien Hudobnej akadémie. Albumu sa po celom svete predalo viac ako 25 miliónov kópií.
Z albumu Falling Into You boli v rozhlase vysielané najmä piesne Because You Loved Me z filmu Intímne detaily (Robert Redford, Michelle Pfeiffer), sedemminútovú baladu It's All Coming Back To Me Now, cover-verziu All By Myself od Erica Carmena či Call The Man.
Album Let's Talk About Love (1997) bol nahratý v Londýne, New Yorku a Los Angeles. Uvádza špeciálnych hostí, ako napríklad Barbru Streisand (pieseň Tell Him), Bee Gees so singlom Immortality, Carole King, Georgea Martina, či Luciana Pavarottiho, skvelých textárov a hudobníkov vrátane Davida Fostera. Album bol vydaný v ten istý deň ako soundtrack k filmu Titanic. Obidva albumy priniesli ústrednú pieseň, My Heart Will Go On, ktorú napísal James Horner a nahral James Horner a Walter Afanasieff. My Heart Will Go On sa rýchlo stala svadobnou skladbou pre fanúšikov Céline.
V ohromujúcom slede úspechov Let's Talk About Love súperil s 27. miliónmi predajov na celom svete svojho predchodcu. Titanic tiež predal po celom svete viac ako 27 miliónov nahrávok. Je to najlepšie predávaný orchestrálny soundtrack v celej nahrávacej histórii. Dionová spievala My Heart Will Go On v celosvetovom televíznom prenose 70. výročných cien Akadémie, naživo z Dorothy Chandler Pavillion v Los Angeles. Pieseň získala cenu Akadémie za Najlepšiu originálnu pieseň – druhý Oscar za skladbu, ktorú naspievala Céline Dion, prvý bol Beauty And The Beast z roku 1992.
Francúzsky album S'il suffisait d'aimer, nahraný vo februári 1998, bol oficiálne celosvetovo uvedený na trh 8. septembra. Prvý singel Zora sourit získal búrlivé ohlasy v rádiách po celom svete. Céline Dionová predstavila titulnú skladbu z albumu svojím fanúšikom počas svojho celosvetového turné Let's Talk About Love.
[úprava] Oficiálna diskografia
[úprava] LP platne 1981-1986
- 1981 - La voix du Bon Dieu (Canadian Saisons)
- 1981 - Céline Dion chante Noel (Canadian Saisons)
- 1982 - Tellement j'ai d'amour… (Trans Canada Disques)
- 1983 - Les chemins de ma maison (Trans Canada Disques)
- 1983 - Chants et contes de Noel (Trans Canada Disques)
- 1983 - Du soleil au coeur (Pathé-Marconi / EMI France)
- 1984 - Mélanie (Trans Canada Disques)
- 1984 - Les plus grands succés de Céline Dion (Trans Canada Disques)
- 1984 - Les oiseaux du bonheur (Pathé-Marconi / EMI France)
- 1985 - C'est pour toi (Trans Canada Disques)
- 1985 - Céline Dion en concert (Trans Canada Disques)
- 1986 - Les chansons en or (Trans Canada Disques)
[úprava] CD - Francúzske albumy
- 1987 - Incognito (CBS)
- 1991 - Dion chante Plamondon (Sony Music)
- 1995 - D'eux (Sony Music)
- 1998 - S'il suffisait d'aimer (Sony Music)
- 2003 - 1 fille & 4 types (Sony Music)
[úprava] CD - Anglické albumy
- 1990 - Unison (Sony Music)
- 1992 - Celine Dion (Sony Music)
- 1993 - The Colour Of My Love (Sony Music)
- 1996 - Falling Into You (Sony Music)
- 1997 - Let's Talk About Love (Sony Music)
- 1998 - These Are Special Times (Sony Music)
- 2002 - A New Day Has Come (Sony Music)
- 2003 - One Heart (Sony Music)
- 2004 - Miracle (Sony Music)
[úprava] CD - Live nahrávky
- 1994 - Olympia (Sony Music)
- 1996 - Live a Paris (Sony Music)
- 1999 - Au coeur du stade (Sony Music)
- 2004 - A New Day… Live In Las Vegas (Sony Music)
[úprava] CD - Kompilácie
- 1999 - All The Way… A Decade Of Song (Sony Music)
- 2000 - The Collector's Series Volume One (Sony Music)
- 2005 - On ne change pas (Sony BMG)
[úprava] VHS a DVD
- 1990 - Unison (Sony Music)
- 1994 - The Colour Of My Love Concert (Sony Music)
- 1995 - Live a Paris (Sony Music)
- 1998 - Live In Memphis (Sony Music)
- 1999 - Au coeur du stade (Sony Music)
- 2000 - All The Way… A Decade Of Song & Video (Sony Music)
- 2005 - On ne change pas (Sony BMG)
[úprava] Odkazy
