Bjørnstjerne Bjørnson

Z Wikipédie

Bjørnstjerne Bjørnson
nórsky prozaik, dramatik, básnik a publicista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru
Narodenie	8. december 1832 Kvikne, Nórsko
Úmrtie	26. apríl 1910 Paríž, Francúzsko
Pozri aj Biografický portál

Bjørnstjerne Bjørnson (* 8. december 1832, Kvikne – † 26. apríl 1910, Paríž) bol nórsky prozaik, dramatik, básnik a publicista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1903. Bojovník za národnú nezávisloť Nórska, za slobodu malých a utláčaných národov, zástanca Slovákov.

[úprava] Život

Narodil sa v rodine pastora. Študoval na univerzite v Kristianii (dnes Oslo).Po štúdiách začal pracovať ako novinár. Venoval sa najmä divadelnej a literárnej kritike. V rokoch 1857-1859 pracoval v divadle v Bergene. V nasledujúcich rokoch (1860-1863)cestoval po Európe. Roku 1865 sa stal riaditeľom divadla v Kristianii, kde pôsobil do roku 1867. Od roku 1873 žil v Nemecku, Taliansku, roku 1880 odišiel do USA. Roku 1882 sa usadil v Aulestade.

Bojoval za oslobodenie Nórov spod švédskej nadvlády. Venoval pozornosť obrane utláčaných európskych národov: Fínov, Poliakov v Rusku, Rumunov, ale najmä Slovákov. Viedol polemiku s uhorským ministrom školstva Albertom Apponyim v najvýznamnejších európskych časopisoch. Roku 1907 odmietol účasť v predsedníctve mierového kongresu v Mníchove, ktorého členom mal byť aj Apponyi. Po udalostiach v Černovej (27. október 1907) protestoval proti maďarizácii podmanených národností v Uhorsku. Jeho postoje mali veľký ohlas u Slovákov.

[úprava] Tvorba

Písal dramatické a prozaické diela s histrorickou tematikou, ktoré mali povzbudiť národne povedomie Nórov. Venoval pozornosť aj prostrediu nórskeho sedliactva. Vo svojej tvorbe sa venoval aktuálnym problémom svojej doby, bol kritikom morálky meštianskej spoločnosti. Jeho báseň Ja, vi elsker dette landet sa stala nórskou štátnou hymnou.

[úprava] Dielo

• Synnøve Solbakken (1857)
• Mellem Slagene (Medzi bitkami) (1857)
• En glad gut (Veselý chlapec) (1860)
• Kong Sverre (Kráľ Sverre) (1861)
• Sigurd Slembe (1862)
• Maria Stuart I Skotland (Mária Stuartová Škótska) (1863)
• De Nygifte (Mladomanželia) (1865)
• Fiskerjenten (Rybárske dievča) (1868)
• Arnljot Gelline (1870)
• Digte og sange (Básne a piesne) (1870)
• Sigurd Jorsalfar (1872)
• Brudeslaatten (Svadobný pochod) (1872)
• Redaktøren (Redaktor) (1875)
• En fallit (Úpadok) (1875)
• Kongen (Kráľ) (1877)
• Magnhild (1877)
• Kaptejn Mansana (Kapitán Mansana) (1879)
• Leonarda (1879)
• Det nye System (Nový systém)(1879)
• En hanske (Rukavička) (1883)
• Det flager i Byen og paa Havnen (Zástavy nad mestom a prístavom)(1884)
• Geografi og Kærlighed (Zemepis a láska) (1885)
• Paa Guds Veje (Po božích cestách) (1889)
• Fred (Mier) (1891)
• Nye fortällinger (Nové poviedky) (1894)
• Lyset (Svetlo) (1895)
• Paul Lange og Tora Parsberg (Paul Lange a Tora parsbergová) (1898)
• Laboremus (1901)
• På Storhove (1902)
• Daglannet (1904)