Bitka pri Karkare

Z Wikipédie

Bitka pri Karkare
[1]
Dátum: 853 pred Kr. Miesto: severná Sýria Výsledok: Nerozhodný
Protivníci
Novoasýrska ríša	Koalícia dvanástich kráľov
Velitelia
Salmanasar III.	Ben Hadad II. (Hadadezer)
Sila
Asýrske pramene udávajú 100 000 vojakov; súčasní historici sa domnievajú, že skutočné počty boli menšie	60 000 mužov, 2 450 bojových vozov, 1 900 jazdcov na koňoch a 10 000 jazdcov na ťavách
Straty
	14 000 mužov; údaj je historicky nespoľahlivý
Zoznam bitiek pred rokom 601

Bitka pri Karkare sa odohrala v roku 853 pred Kr. pri meste Karkar, medzi armádou Novoasýrskej ríše, vedenou kráľom Salmanasarom III. a spojenou armádou dvanástich aramejských sýrskych kráľov, vedenou Ben Hadadom II. z Damasku. Táto bitka je pozoruhodná tým, že sa na nej zúčastnil pravdepodobne najväčší počet vojakov v doterajších známych dejinách, a že sa pri jej popise spomínajú prvý krát niektoré národy (napríklad Arabi). Je zaznamenaná na tzv. Stéle Salamanasara III. (po angl. aj Kurkh Monolith, Kurkh Stele)^[1].

Podľa tohoto opisu Salmanasar začal svoju vojenskú výpravu v meste Ninive. Prekročil so svojimi vojakmi bez boja rieku Tigris aj Eufrat, pričom sa mnohé mestá, okolo ktorých prechádzal, vzdali bez boja a podriadili jeho vláde (vrátane Aleppa). Za týmto mestom narazil na prvý odpor: postavili sa mu vojaci kráľa mesta Hama z Iruleni (Irhuleni), ktorých porazil. Ako odvetu vydrancoval paláce i mestá Irulenského kráľovstva. Jeho ťaženie ďalej pokračovalo vyplienením Karkaru, no vzápätí narazil na spojené vojská v blízkosti rieky Orontes.

Salmanassarov zápis opisuje silu svojho protivníka Bena Hadada II. s pozoruhodnou presnosťou:

1. Ben Hadad II. sám viedol 1 200 bojových vozov, 1 200 jazdcov a 20 000 pešiakov;
2. Iruleni disponovali silou 700 bojových vozov, 700 jazdcov a 10 000 pešiakov;
3. Izraelský kráľ Ahab poslal 2 000 bojových vozov a 10 000 pešiakov;
4. Kizzuwadne (Byblos) poslal 500 pešiakov;
5. Musri^[2] poslalo 1 000 pešiakov;
6. Kráľ Irkanata poslal 10 bojových vozov a 10 000 pešiakov;
7. Kráľ Matinu-ba'lu z Arwádu poslal 200 pešiakov;
8. Kráľ Usannata poslal 200 pešiakov;
9. Kráľ Adunu-ba'lu z Šianu poslal 30 bojových vozov a „tisíce“ pešiakov^[3];
10. Kráľ Gindibu z Arábie poslal 10 000 jazdcov na ťavách;
11. Kráľ Ba'asa, syn Ruhubiho z Ammonitov poslal „stovky“ pešiakov;

Salmanasar sa chvastá, že jeho vojaci zabili 14 000 nepriateľov, zajali nespočetné množstvo koní a bojových vozov, a opisuje škody, ktoré svojmu protivníkovi spôsobil s brutálnymi podrobnosťami. Záznamy kráľov z tohoto obdobia sa však nikdy nehlásia k vlastným porážkam, dokonca v niekoľkých prípadoch vyhlasujú za svoje víťazstvá, ktoré vybojovali ich predkovia alebo predchodci. Ak Salmanasar pri Karkare jasne zvíťazil, nezahájil okamžite ďalšie asýrske dobíjanie územia v Sýrii. Asýrske záznamy uvádzajú, že do tejto oblasti viedol v nasledujúcom desaťročí niekoľko ďalších vojenských výprav a napadol Ben Hadada II. šesťkrát. Salmanasarovi protivníci sa na svojich trónoch udržali aj po bitke pri Karkare: Ben Hadad II. bol kráľom Damasku minimálne do roku 841 pred Kr. a kráľ Izraela Ahab vládol svojej krajine do roku 850 pred Kr.

Príslušný text v Biblii je príkladom hlbokého literárneho sarkazmu. Práve v čase, kedy by ste čakali, že sa objaví pasáž o bitke pri Karkare, namiesto toho narazíte na okázalý opis bezvýznamného a nelichotivého incidentu s Nabotovými vinicami (1. kniha kráľov, kapitola 21). Zdroj.

[úprava] Poznámky