Antický atomizmus
Z Wikipédie
Antický atomizmus alebo antická atomistika je najvýznamnejší materialistický smer antickej filozofie. Svet sa podľa tohto učenia skladá z nekonečného množstva nepatrných, večných nedeliteľných častíc - atómov, ktoré majú rôzne tvary a veľkosť, pohybuju sa sami od seba v prázdnom priestore, spájajú sa a rozpájajú, a tak vytvárajú mnohotvárnosť javov. Vo vesmíre vládne prísny determinizmus. Atomizmus vytvoril novú koncepciu bytia ako určitej masy s geometrickou podobou, s určitou váhou a polohou, a tak priniesol na svoje časy logické vysvetlenie sveta, prírody a ľudského života. Atomizmus prvý nastolil problém filozofickej koncepcie hmoty. Atóm, ako geometrický útvar postihnuteľný len rozumom, je zároveň vecou, telesom a hmotou. S tým sa tiež spája nové chápanie pohybu a pokus vysvetliť jeho vývin v procese vznikania a formovania sa sveta vylučujúce akúkoľvek absolútnu imanentnú a transcendentnú statiku. Atomizmus uvádza do kozmogonických javov matematiku a vďaka tomu takmer úplne odmytologizoval ľudské myslenie v prospech všeobecno-abstraktného myslenia, opierajúceho sa o objektívnu skutočnosť a koncepciu atómu ako základného elementu všetkého súcna.
Podľa J. Patočku je atomistika "důsledný aritmetismus; má po této stránce blízko k pytagorejství a její pŕedstavitelé na základě atomického principu došli k důležitým výsledkům geometrickým. Myšlenky mechanické skladby těles složených z elementárních tělísek a vzniku vyšších kvalit na základě atomických struktur (hlavní princip atomistických výkladů) jsou v podstatě důsledky tohto aritmetismu. Je dále velmi pravděpodobné, že atomismus byl míněn původně nikoli jako fyzikální (nedílnost tělísek, která nejsou rozdělwna žádným prázdnem), nýbrž jako geometrickoprostorový (atomismus posledních 'bodů', z nichž se skládá rozloha); byla to finitistická odpověď na eleatský argument dichotomie, dělitelnosti kontinua do nekonečna, tedy spekulace o základních matematických pojmech, hlavně o nemožnosti nekonečně malé veličiny."
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
