Aktinoid
Z Wikipédie
Aktinoidy sú skupina chemických prvkov s protónovým ÄÃslom od 89 po 103.
Do roku 1940 boli známe len tri aktinoidy, tórium, protaktÃnium a urán, lebo boli dostupné z prÃrodných zdrojov. Ostatné aktinoidy nasledujúce za uránom (transurány) boli pripravené umelo, jadrovou syntézou.
[úprava] Prvky
- AktÃnium (89) - lat. Actinium - Ac
- Tórium (90) - lat. Thorium - Th
- ProtaktÃnium (91) - lat. Protactinium - Pa
- Urán (92) - lat. Uranium - U
- Neptúnium (93) - lat. Neptunium - Np
- Plutónium (94) - lat. Plutonium - Pu
- AmerÃcium (95) - lat. Americium - Am
- Curium (96) - lat. Curium - Cm
- Berkélium (97) - lat. Berkelium - Bk
- Kalifornium (98) - lat. Californium - Cf
- Einsteinium (99) - lat. Einsteinium - Es
- Fermium (100) - lat. Fermium - Fm
- Mendelevium (101) - lat. Mendelevium - Md
- Nobelium (102) - lat. Nobelium - No
- Lawrencium (103) - lat. Lawrencium - Lr
[úprava] Vlastnosti
Aktinoidy sú striebrolesklé kovy, ktoré sa vyznaÄujú veľkou jadrovou nestálosÅ¥ou. Okrem kalifornia sa vyskytujú vo viacerých kryÅ¡talických formách, ktoré sú väÄÅ¡inou založené na Å¡truktúre najtesnejÅ¡ieho usporiadania atómov v kovoch. Reagujú s vodou priÄom sa na povrchu kovov tvoria oxidy a uvoľňuje sa vodÃk.
[úprava] Výskyt v prÃrode a použitie
Izotopy aktinoidov 232Th, 235U, 238U a asi aj 244Pu sa mohli zachovaÅ¥ od vzniku slneÄnej sústavy, lebo majú veľký polÄas rozpadu. Tieto izotopy a stopy produktov ich rádioaktÃvneho rozpadu 231Pa, 237Np a 239Pu sa nachádzajú v prÃrode.
Uránu sa v prÃrode nachádza viac ako cÃnu. Uránové rudy smolinec U3O8 a karnotit K2(UO2)2(VO4)2.3HO sú v prÃrode dosÅ¥ rozptýlené, a preto sa musia pri výrobe uránu a jeho zlúÄenÃn najprv skoncentrovaÅ¥ fyzikálnymi postupmi. Nasledujú chemické postupy, ktoré sa zakladajú na rozklade smolinca kyselinou sÃrovou a na jeho oxidácii oxidom manganiÄitým na sulfátokomplexy UO2+2 .