Žeriav popolavý
Z Wikipédie
| Žeriav popolavý | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Grus grus Linnaeus, 1758 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Žeriav popolavý (Grus grus) je žeriav z čeľade žeriavovitých. Je to do siva sfarbený vták o niečo väčší ako bocian biely s dlhými nohami, dlhým krkom a pomerne silným, klinovitým zobákom. Od podradu dropy sa odlišuje voľne visiacim perím na chvoste. Celkové zafarbenie oboch pohlaví je sivé (mladých vtákov hnedosivé), s čiernym čelom, bradou, záhlavím, hrdlom, krajmi a koncami krídel a chvostom. Líca, boky hrdla a väzy sú biele, temenná škvrna je červená.
Žeriavy žijú hlavne v severovýchodnej Európe a na Sibíri. Obývajú rybníky s rozsiahlym rákosím, prípadne močiarovitým územím, v ktorých si z rastlinného materiálu stavajú kopovité hniezda, ale aj vlhké a riedke lesy.
Pri dvorení predvádzajú žeriavy charakteristický tanec, pri ktorom sa klaňajú a vyskakujú do výšky. V apríli až máji znášajú zvyčajne dve vajcia, na ktorých obidvaja striedavo sedia asi jeden mesiac. Mláďatá sú nekrmivé a rodičia ich vodia ďalších 8 – 10 týždňov. Aj potom sa rodina zdržuje pohromade.
Žeriavy sa živia hmyzom, rastlinami, zrnom a hľúzami alebo korienkami. Pri ťahu sa žeriavy často zdržujú na poliach.
Žeriavy sú sťahovavé vtáky, zimujú v Stredomorí a v Malej Ázii, kam odlietajú v priebehu júla a augusta, návrat na hniezdisko je počas marca a apríla. Žeriavy lietajú v klinovitých formáciách a ozývajú sa nezameniteľnými trúbivými zvukmi.
