Ľudo Ondrejov
Z Wikipédie
| Ľudo Ondrejov | |
|---|---|
| slovenský básnik a prozaik | |
| Narodenie | 19. október 1901 Slanje, Srbsko |
| Úmrtie | 18. marec 1962 Bratislava, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Ľudo Ondrejov (vl. menom Ľudovít Mistrík; iný pseudonym Ľ. M. Ondrejovič) (* 19. október 1901, Slanje, Srbsko - † 18. marec 1962, Bratislava) bol slovenský básnik a prozaik.
Obsah |
[úprava] Životopis
Narodil sa v rodine stolára a detstvo prežil v obci Kostiviarska (dnes súčasť Banskej Bystrice). Vzdelanie získal v Banskej Bystrici. Pracoval najprv ako notár, neskôr pracoval v automobilových dielňach a ako šofér z povolania. Bol tiež úradníkom Matice slovenskej v Martine a od roku 1938, kedy sa presťahoval do Bratislavy, bol profesionálnym spisovateľom. V rokoch 1944 - 1945 bol členom partizánskej skupiny, po oslobodení sa stal referentom na Povereníctve pre informácie, od roku 1947 bol redaktorom časopisu Partizán a neskôr správcom Domova Zväzu slovenských spisovateľov v Budmericiach. Od roku 1950 bol v plnom invalidnom dôchodku.
[úprava] Tvorba
Svoje prvé básnické diela uverejňoval v Národných novinách, Proletárke či Slovenskom učiteľovi. V roku 1928 mu uverejnili báseň i Slovenské pohľady, ktoré sa stali jeho obľúbeným časopisom, v ktorom vydával najmä svoju poéziu. Prvá kniha mu vyšla až v roku 1932. Písal poéziu a prózu nielen pre dospelých, ale i pre detských čitateľov. Svojou tvorbou sa radí medzi neosymbolických a naturistických autorov. Jeho lyrika je emotívna, hľadá východiská v ideách ľudskosti, slobody a rovnosti, ktoré stelesňuje túžba po diaľkach, no zároveň si uvedomuje márnosť svojho snenia. V próze sa venuje napr. písaniu cestopisov, ktoré však nie sú dokumentárnymi dielami, ale autorskou fikciou.
[úprava] Kritika
Počas druhej svetovej vojny arizoval antikvariát židovskej rodiny Steinerovcov v Bratislave. Navyše, keď sa začali deportácie, vyhlásil, že vo svojom podniku žiadnych židov nepotrebuje a ohlásil ich úradom:
„Prehlasujem, že vo svojom kníhkupectve nepotrebujem týchto Židov: Maxa Steinera, Jozefa Steinera, Žigmunda Steinera a Viliama Steinera. Zaistením a odtransportovaním týchto Židov neutrpí obchod ani Slovenský štát nijakú hospodársku ujmu, lebo som si našiel náhradu v árijskej osobe pána Viliama Fábryho z Turč. Sv. Martina.“
Títo židia neskôr zahynuli v koncentračnom tábore. [1]
[úprava] Dielo
[úprava] Poézia
- 1932 - Martin Nociar Jakubovie, básnická skladba
- 1932 - Bez návratu, zbierka veršov
- 1936 - Mámenie, zbierka veršov
- 1941 - Pijanské piesne
- 1956 - Básne
[úprava] Próza pre mládež
- 1932 - Rozprávky z hôr
- 1933 - Tátoš a človek
- 1935 - O zlatej jaskyni
- 1936 - Africký zápisník, cestopis
- 1936 - Horami Sumatry, cestopis
- 1937 - Zbojnícka mladosť, román (1. diel voľnej trilógie)
- 1939 - Jerguš Lapin, román, (2. diel voľnej trilógie)
- 1940 - Príhody v divočine, cestopis
- 1950 - Na zemi sú tvoje hviezdy, románový náčrt (3. diel voľnej trilógie)
- 1952 / 1953 - Výšiny, novela
- 1956 - Slnko vystúpilo nad hory, súborné vydanie trilógie
- 1958 - Šibeničné pole, novela
- 1963 - Keď pôjdeš horou
