Tadžikistan

Z Wikipédie

Republika Tadžikistan

(Vlajka - Tadžikistan) (Znak - Tadžikistan)
Národné motto: -
Oficiálny názov   - Dlhý	ҷумҳурии Тоҷикистон
- Krátky
Úradné jazyky	tadžičtina
Hlavné mesto	Dušanbe
Najväčšie mesto	Dušanbe
Hlava štátu	Emomali Rachmanov
Predseda vlády	Okil Okilov
Rozloha   - Celková   - Súš   - Voda   - % vody	92. miesto 143 100 km² 142 700 km² 400 km² 0,3 %
Susedia	Afganistan, Čína, Kirgizsko, Uzbekistan
Počet obyvateľov   - Sčítanie 2006	100. miesto 7 320 815
Hustota obyvateľov   - Sčítanie 2005	151. miesto 51 /km²
HDP p.c. v USD (PKS)   - Stav 2005	145. miesto 1 200
Vznik	9. september 1991
Forma štátu	republika]
Mena	som (100 teenov)
Gramotnosť	99,4
Časová zóna	UTC +5
Štátna hymna	Tadžická hymna
Medzin. kód (ISO 3166-1)	-
Kód motorových vozidiel (OSN)	TJS
Internetová doména	.tj
Smerové telefónne číslo	992

Tadžikistan, dlhý tvar Tadžická republika, je štát v strednej Ázii, hraničiaci s Afganistanom, Čínou, Kirgizskom a Uzbekistanom. Bývala zväzová republika Sovietskeho zväzu, v súčastnosti člen SNŠ.

[úprava] Prírodné podmienky

Najmenšia stredoázijská republika, je veľmi hornatá. Pohoria, ktoré zaberajú 90% územia, patria k Ťan-šanu, Alaju a Pamíru. Mnoho štítov prevyšuje 6000 metrov n. m. Horské chrbty sú od výšky 4-5000 metrov pokryté ľadovcami. Centrálnu časť krajiny tvoria veľké chrbty – Turkestanský, Zeravšanský, Gissarský a Alaj. Na juhovýchode sa rozprestiera Pamír s najvyšším bodom Štítom Ismaila Samaniho (7495 m n. m.). Podnebie je pestré, vertikálne výrazne zonálne, sú tu zastúpené všetky pôdno-rastlinné pásma. Sútokom riek Piandž a Vachš vzniká Amudarja, ďalšie rieky sú: Syrdarja, Zervašan a iné. V krajine ťažia volfrám, ortuť, olovo, urán, hnedé uhlie a ropu.

[úprava] História

Tadžici sú jedným z najstarších národov sveta. Patria do iránskej jazykovej skupiny, sú však jediný indoeurópsky národ v Strednej Ázii. Tadžici sú potomkami obyvateľov starovekej Baktrie (oblasť stredného toku Amudarje) a Sogdiany (povodie Zeravšanu), ktoré sa v oblasti rozprestierali v 6.-4. storočí pred n. l. Pôvodne obývali rozsiahle oblasti Strednej Ázie a Iránu. Začiatkom 4. storočia si tieto štáty podmanil Alexander Macedónsky. Cez toto územie prechádzala dôležitá Hodvábna cesta. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Územie neskôr patrilo do Kušánskej ríše do 1. stor. nášho letopočtu, kedy sa tade prehnali vlny Hunov a Tureckých národov. V 7.-8. storočí Tadžici podľahli Arabom, ktorí ich násilne islamizovali. V 9. storočí vznikol nezávislý tadžický štátny útvar Sámánovcov. Rozvíjala sa kultúra, remeslá, obchod, baníctvo, vznikli početné mestá. V tomto období boli položené základy persko-tadžickej literatúry a vedy. V 12. stor. krajinu ovládli Seldžuckí Turci, o storočie neskôr Mongoli, po roku 1369 sa stal štát súčasťou Timurovej ríše. Od 16. stor. patril do Bucharského emirátu a Kokandského chanátu. V 19. storočí ovládlo Strednú Áziu Rusko a Bucharský emirát sa stal vazalskou oblasťou. Tadžikistan bol v tomto období zaostalou oblasťou. Počas revolúcie vypukol v krajine chaos a prívržencov emira (basmačov) sa sovietskej vláde podarilo vypudiť až roku 1924. 16. októbra 1929 vznikla Tadžická SSR, ktorá sa stala súčasťou ZSSR. Po osamostatnení roku 1991 vypukla v krajine medzietnická občianska vojna. Tá trvala od roku 1992 do roku 1997. V súčasnosti sa stav v krajine normalizuje, to však nič nemení na tom že krajina je najchudobnejšia v regióne. V októbri 2003 ruskí pohraničníci zadržali 14 Tadžikov, ktorí sa snažili previesť 900 kg heroínu z Afganistanu. Ako neskôr vyšetrovatelia dokázali, zásielka patrila bratovi prezidenta Tadžikistanu. Prezident Rachmanov je v krajine fakticky diktátorom od roku 1992. Predpokladá sa, že jeho režim aktívne podporuje organizovaný zločin, obzvlášť prosperuje na pašovaní heroínu z Afganistanu. Rachmanov si v minulosti získal sympatie mnohých západných predstaviteľov vďaka ostrým protiruským vyhláseniam. Situácia v regióne ho však neskôr prinútila jednať opačne. Krajine sa v posledných rokoch podarilo normalizovať vzťahy s Ruskom, ktoré predtým ochladli (okrem iného) po sprístupnení Tadžických základní Americkej armáde v období bojov v Afganistane. Tadžikistan rokuje s okolitými krajinami o presnom vytýčení hraníc. Spolu s Uzbekistanom rokuje o odmínovaní hranice, tak isto rokuje s Kirgizskom o štatúte Isfarskej doliny. S Čína sa roku 2002 dohodol na výmene časti pohraničných území.

[úprava] Hospodárstvo

Tadžikistan má najnižšie HDP spomedzi všetkých bývalých republík ZSSR. Iba 5 až 6% pôdy je úrodnej. Najdôležitejšou plodinou je bavlna. Priemysel je slabo rozvinutý, prevažuje ťažba rúd, v krajine funguje veľká hlinikáreň, inak je väčšina priemyslu orientovaná na potravinárstvo a výrobu spotrebného tovaru. Občianska vojna prehĺbila úpadok priemyslu a ešte viac obyvateľov uvrhla do chudoby. Rozbiehajúca privatizácia a liberalizácia hospodárstva pravdepodobne zvýšia produktivitu krajiny. Ekonomika je silne zaťažená medzinárodným dlhom. Roku 2002 prebehli medzi Ruskom a Tadžikistanom rokovania o znížení dlhu a odpustení platieb po dobu 3 rokov.

Krajiny v Strednej Ázii
Čínska ľudová republika | Kazachstan | Kirgizsko | Rusko | Mongolsko | Tadžikistan | Turkménsko | Uzbekistan

SNŠ
Arménsko | Azerbajdžan | Bielorusko | Gruzínsko | Kazachstan | Kirgizsko | Moldavsko | Rusko | Tadžikistan | Turkménsko | Ukrajina | Uzbekistan