Edgar Allan Poe
Z Wikipédie
| Edgar Allan Poe | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 19. január 1809 Boston, Massachusetts |
| Úmrtie | 7. október 1849 Baltimore |
| Pozri aj Biografický portál | |
Edgar Allan Poe (* 19. január 1809, Boston, Massachusetts – † 7. október 1849, Baltimore) bol americký romantický básnik, prozaik, literárny teoretik a esejista.
Bol autorom spravidla fantastických a mystických príbehov a zakladateľom detektívneho a hororového žánru.
Obsah |
[úprava] Život
Bol jedným z troch detí páru kočovných hercov Elizabeth a Davida Poeových. Jeho otec mal alkoholické sklony a opustil matku ešte pred Edgarovým narodením. Matka zomrela v roku 1811 vo veku 24 rokov na tuberkulózu a zanechala po sebe tri siroty: malého Edgara, jeho mentálne postihnutú sestru Rosalie a brata Williama, ktorý rovnako ako otec (a neskôr aj brat) mali alkoholické sklony a predčasne zomrel.
Ako trojročná sirota bol Edgar zverený do útulku v Richmonde, kde sa ho po relatívne krátkej dobe ujala rodina Allanovcov, veľkoobchodníkov s tabakom; odtiaľ plynie Poeove prostredné meno Allan. Rodina istý čas bývala v Liverpoole a tajomné Anglicko sa tak stalo mladému Edgarovi zdrojom inšpiráce po celý život. Dodalo jeho neskorším dielam onu fantasknú, tak typicky poeovskú hrôzostrašnosť.
Edgar študoval literatúru na University of Virginia, kde však začal mať problémy s alkoholom a s hráčskymi dlhami; kvôli tomu sa neskôr rozišiel so svojim nevlastným bratom, ktorý ich za Edgara odmietal platiť. Poe sa vo finančnej kríze zapísal na vojenskú akadémiu vo West Pointe. Tu sa však ukázal ako nedisciplinovaný vojak a čoskoro bol prepustený. Po prepustení došlo k rozporom a následne aj k rozchodu s Edgarovým otcom.
V roku 1834 sa stretol s prvým úspechom, keď získal hlavnú cenu na súťaži, ktorú organizoval baltimorský týždenník Saturday Visitor so svojim príbehom Rukopis nájdený vo fľaši. Neskôr vstoupil do richmondského Souther Literary Messenger a v roku 1835 sa stal jeho hlavným šéfredaktorom.
V roku 1836 sa oženil so svojou štrnásťročnou sesterenicou Virginiou Clemm (zomrela predčasne o jedenásť rokov neskôr v roku 1847). Alkohol a drogy spôsobovali Poeovi intenzívne stavy depresie a neskôr aj stratu zamestnania. Roku 1845 uverejnil Havrana, ktorý doslova ohromil vtedajšiu verejnosť. Poe v tom čase zažil krátke obdobie slávy a mondénnych úspechov. Jeho alkoholové a drogové dlhy ho však z tohto postavenia skoro stačili uvrhnúť späť do zúfalej biedy.
Poeova smrť bola hodná diel, ktorým sa venoval: 3. októbra 1849 bol nájdený opitý (a zrejme aj pod vplyvom omamných látok) na baltimorskom chodníku v blízkosti Light Street. Bol urýchlene hospitalizovaný, ale z kómy, do ktorej následne upadol, sa po celé štyri dni neprebral. Zomrel v ranných hodinách 7. októbra 1849.
[úprava] Osobnosť
Edgar Allan Poe bol obdarovaný vysokou inteligenciou, bol veľmi zdvorilý, ale tiež až prehnane prudký a divoký; len tak sa v jeho hlave mohli zrodiť tie najkurióznejšie myšlienky, aké kedy prešli ľudskou mysľou.
Už od detstva čítal diela Lorda Byrona, Samuela Taylora Coleridge a väčšinu romantických autorov svojej doby. Hlbšie sa takisto zaoberal kozmogoniou, prírodnými vedami a mysticizmom. Tieto svoje znalosti následne používal pri písaní svojich diel (napríklad Zostup do Maelströmu, Tisící druhý Šeherezádin příběh, Tři neděle v týdnu), kedy dokázal s matematickou presnosťou dosiahnúť geniálny efekt a zanechať tak v čitateľovi dopredu psychologicky premyslenú impresiu (väčšinou strachu či hnusu, často ale aj humoru a prekvapenia).
Ešte počas svojho života stratil všetky ženy, ktoré miloval, a znešváril sa so všetkými ľuďmi, ktorí by mu boli v ťažkých okamžikoch schopní pomôcť. Žil v takpovediac nepretržitej biede, aj keď za už počas svojho života dočkal istej slávy (najmä svojimi žurnalistickými prácami).
[úprava] Dielo a vplyv
Je autorom mnohých poviedok a básni. Do Európy sa za Poeovho života takpovediac neznáme dielo dostalo predovšetkým vďaka prekladom Charlesa Baudelaira a čiastočne aj Stéphana Mallarmého. Jeho dielo bolo inšpiráciou mnohým neskorším autorom (z ktorých menujme asi najznámejšieho Arthura Conana Doyla a jeho kultovného hrdinu Sherlocka Holmesa, ktorého podoba je výrazne ovplyvnená Poeovou postavou výnimočne inteligentného detektíva Dupina).
Svoju stopu zanechal nielen na francúzskych básnikoch Charlesi Baudelairovi a Stéphanovi Mallarmé, ale napríklad aj na Paulovi Valérym, Julesovi Vernovi (najmä onú až vedeckú presnosť opisu) a v neposlednom rade aj na Fjodorovi Dostojevskom a už spomínanom Arthurovi Conanovi Doylovi. Jeho pravým dedičom a pokračovateľom sa však stal Howard Phillips Lovecraft, ktorý v Poem razenej ceste pokračoval do ešte extrémnejších zákutí hrôzy a hnusu.
Ani v modernej literatúre nie je Poe celkom bez vplyvu. Jeho vplyv je prítomný predovšetkým v britskej literatúre (zasiahol aj do široko populárneho diela Joanne Kathleen Rowlingovej). Mnohé z Poeových diel boli nielen zdramatizované, ale aj sfilmované a pretvorené do komiksovej podoby. Široko sa nechal Poeovou literatúrou inšpirovať napríklad Ray Bradbury, ktorý neskrývajúc svoju adoráciu k Poeovmu dielu, venoval jeho osobnosti celú kapitolu z Marťanskej kroniky (syntetizoval tu dva zdanlivo odlišné prvky z Masky červenej smrti a z Jamy a kyvadla).
[úprava] Dielo
[úprava] Zbierky básni
- Tamerlán a iné básne (Tamerlane And Other Poems - 1827)
- Al Aaraaf, Tamerlán a menšie básne (Al Aaraaf, Tamerlane and Minor Poems - 1829)
- Básne (Poems - 1831)
- Havran a ďalšie básne (The Raven and Other Poems - 1845)
- Originálny text Havrana na Wikisource
- Zvukový záznam v angličtine na LibriVox
[úprava] Samostatné básne
- Ulalume - 1847
- Euréka - prozaická báseň (Eureka (1848)
- Zvony (The Bells - 1849) (originál na Wikisource)
- Eldorado - 1849
[úprava] Zbierky poviedok vydané počas Poeovho života
- Rozprávky, grotesky a arabesky (Tales Of The Grotesque And Arabesque), 1839
- Čierny kocúr a iné poviedky (The Black Cat And Other Stories), 1843
- Poviedky (Tales - 1845)
[úprava] Poviedky
- Berenice (Berenice - 1835)
- Pád domu Usherovcov (The Fall of the House of Usher - 1839) (originál na Wikisource)
- William Wilson (William Wilson - 1839) (originál na Wikisource)
- Maska červenej smrti (The Masque of the Red Death - 1842) (originál na Wikisource)
- Jama a kyvadlo (The Pit and the Pendulum - 1842) (originál at Wikisource)
- Zlatý skarabeus alebo Zlatý chrobák (The Gold Bug - 1843) (originál na Wikisource)
- Senzace s Balónem (The Balloon-Hoax - 1844]) (originál na Wikisource)
- Na slovíčko s múmiou (Some Words with a Mummy - 1845) (originál na Wikisource)
- Súdok amontillada (The Cask of Amontillado - 1846) (originál na Wikisource)
- Ligeia (Ligeia - 1838)
- Král Mor (King Pest - 1835)
- Černý kocour (The Black Cat - 1843)
- Démon zvrácenosti (The Imp of the Perverse - 1845)
- Předčasný pohřeb (The Premature Burial - 1844)
- Zpráva nalezená v lahvi (Message Found in a Bottle - 1833)
- Tisící druhý Šeherezádin příběh (The Thousand-And-Second Tale of Scheherazade)
- Podlouhlá bedna (The Oblong Box)
- Zostup do Maelströmu (A Descent into the Maelström)
- Skokan (Hop-Frog)
- Příběh z rozeklaných hor (A Tale Of The Ragged Mountains - 1844)
- Rozhovor Eirose s Charmionem (The Conversation Of Eiros And Charmion - 1839)
- Eleonara(Eleonore 1842)
- Človek davu (The Man Of The Crowd - 1840)
- Poviedky, v ktorých vystupuje Auguste Dupin:
- Von Kempelen a jeho objav
- Vrah si ty!
- Muž, ktorý sa rozpadol
- Nikdy se s čertem nesázej o hlavu!
[úprava] Román
- Príhody Arthura Gordona Pyma (The Narrative Of Arthur Gordon Pym - 1838)
[úprava] Eseje
- Filosofie básnické skladby (The Philosophy of Composition - 1846)
- Eureka: Esej o hmotnom a duchovnom vesmíre (Eureka: A Prose Poem), 1848
[úprava] Vydané v češtine
- Zrádné srdce: Výbor z díla, 1959
- Jáma a kyvadlo a jiné povídky, 1978
- Bludná planeta, 1991
- Krajina stínů, 1998
- Démon zvrácenosti: Detektivní a jiné senzační příběhy, 1999
- Na slovíčko s mumií: Grotesky a jiné směšné příběhy, 1999
