Richard Matthew Stallman
Z Wikipédie
Richard Matthew Stallman, v mladosti zvaný RMS, (* 16. marec 1953, Manhattan) je americký programátor a zakladateľ Hnutia slobodného softvéru a projektu GNU.
Medzi jeho najvýznamnejšie softvérové úspechy patrí prvý rozšíriteľný editor Emacs, prekladač GCC a debugger GDB a ďalšie, všetky dostupné pod licenciou GNU GPL.
Stallman je považovaný za filozofa, ideológa a hackera (nie crackera). Priniesol svetu nový pohľad na softvér a jeho vývoj. Pripravil tak pôdu pre mnohé podnikateľské príležitosti, hlavne v 90. rokoch v USA a úplne nový druh trhu.
Obsah |
[úprava] Biografia
Richard Matthew Stallman sa narodil v Manhattane, Alici Lippmanovej a Danielovi Stallmanovi. Vo svojich programátorských rokoch bol známy podľa jeho iniciálok, „RMS“. V prvom vydaní „Hacker's Dictionary“ (Hackerov slovník) napísal: „Richard Stallman“ je len moje pozemské meno; volajte ma „rms“.
Prvý kontakt s počítačmi mal v mladosti na vysokej škole v 60. rokoch. Nechal sa najať do IBM New York Scientific Center, kde strávil leto po promócii písaním svojho prvého programu, preprocesora pre IBM 7094 v jazyku PL/I. K programu sa vyjadril „Najprv som ho písal v PL/I, ale keď bol taký priveľký, že sa nevošiel do počítača, prepísal som ho do assembléru“. (Williams 2002, kapitola 3)
Neskôr dostal pozíciu Laboratórneho asistenta v biologickom oddelení na Rockefellerovej univerzite, kde prekvapil riaditeľa laboratória svojím analytickým myslením.
Roku 1971 prišiel Stallman na katedru Umelej Inteligencie MIT na Harvardskej Univerzite. Najal si ho Russ Noftsker, ktorý neskôr založil firmu Symbolics a stal sa Stallmanovym oponentom.
[úprava] Úpadok hackerskej kultúry
"Hacker je hravá tvorivosť", hovorí Stallman. Stallmanovmu životu začala dominovať hackerská kultúra. Komunitra hackerov z MIT začala v 80. rokoch upadať. Hackeri začali softvér portovať na rôzne druhy počítačov a zdieľať ho. To spôsobovalo výrobcom počítačov straty a preto prestali dávať zdrojové kódy softvéru k dispozíci užívateľom a začali ich chrániť copyrightom, čím užívateľom znemožnili modifikovať a redistribuovať ho.
Richard Greenblatt a Tom Knight, hackeri z MIT, vyvinuli v laboratóriach MIT vlastný Lisp stroj, počítač určený špeciálne pre programovací jazyk Lisp. Richard Greenblatt založil v roku 1980 spoločnosť Lisp Machines Incorporated (LMI). LMI nepríjmalo investorov, lebo Greenblatt si myslel, že si firma vystačí z vlastných ziskov. O rok na to Russ Noftsker, spolu s inými hackermi, využil silu rizikového kapitálu investorov a založil spoločnosť Symbolics. Symbolics zamestnal väčšinu zvyšných hackerov z MIT, najmä Billa Gospera a presvedčil ich, aby rezignovali z MIT. Obe spoločnosti produkovali proprietárny softvér, ale Stallman vedel, že na rozdiel od LMI, Symbolics škodí laboratóriám UI v MIT.
V rokoch 1982 a 1983 Stallman vlastnoručne zdvojnásobil pokrok Symbolicsu, aby nedostal monopol na dodávku laboratórnych počítačov. Vtedy bol posledný zástupca svojej generácie v laboratóriu. Mal možnosť podpísať zmluvu o spolupráci, čo však považoval za zradu svojich princípov a rozhodol sa zdielať svoju prácu so všetkými v duchu klasickej vedeckej spolupráce a otvorenosti.
Stallman argumentoval, že užívatelia by mali mať slobodu „podeliť sa so svojím susedom (kolegom)“ a študovať a vylepšovať softvér, ktorý používajú. Neustále opakoval, že snahy výrobcov proprietárneho softvéru zamedziť im tieto práva sú „antisociálne“ a „neetické“. Nakoniec v septembri 1983 ohlásil projekt GNU a v januári 1984 odišiel z MIT, aby sa mohol naplno venovať projektu. Titul Ph.D. nikdy nedokončil, ale dostal štyri honorárne doktorantské ocenenia.
[úprava] Založenie GNU
V roku 1985 Stallman publikoval Manifest GNU (GNU Manifesto), v ktorom vysvetľuje svoju motiváciu vytvoriť slobodný operačný systém GNU kompatibilný s Unixom. GNU je rekurzívna skratka „GNU's Not Unix“. Krátko potom založil neziskovú organizáciu Free Software Foundation (FSF), ktorá zamestnávala programátorov slobodného softvéru a vytvorila právnu infraštruktúru pre slobodný softvér.
V roku 1989 Stallman vynašiel a popularizoval koncept copyleft. Je to právny mechanizmus, ktorý zabezpečuje slobodu zmeny a redistribúcie softvéru. V tej dobe už bola veľká časť GNU hotová, až na to najdôležitejšie — jadro systému (kernel). Vývojári GNU pracovali na mikrokerneli, jadre zvanom GNU Hurd. Mikrokernel je zložitý systém, vývoj bol pomalý a Hurd nebol stabilný.
V roku 1989 vydala FSF dokument GNU General Public License verzie 1 (GNU GPL), licenciu slobodného softvéru, ktorá môže byť aplikovaná na akýkoľvek softvér, vyvíjaný nezávisle od projektu GNU. V roku 1991 Linus Torvalds vydal pod touto licenciou svoje unixové jadro Linux, založené na Minixe. Linux v kombinácii s už existujúcimi komponentami GNU vytvárali kompletný operačný systém. Je to veľký míľnik pre projekt GNU, lenže koexistencia OS Linuxu a OS GNU/Linuxu zmiatla ľudí a výraz „Linux“ sa ujal na označenie oboch systémov.
[úprava] Terminológia
Richard Stallman dáva veľký dôraz na terminológiu používanú v spojení so slobodným softvérom. Častým príkladom nesprávneho pochopenia je zámena termínov „Linux“ a „GNU/Linux“, alebo „Freeware“, „Free softvér“ a „Open Source“.
[úprava] Free Software (Slobodný softvér)
Výraz Free Software v angličtine znamená Slobodný softvér. Slobodný Softvér má poskytovať svojim užívateľom štyri práva:
- Spúšťať a používať softvér k akýmkoľvek účelom (Sloboda 0)
- Študovať, ako softvér funguje a prispôsobovať ho svojim potrebám (Sloboda 1, Vyžaduje prístup k zdrojovým kódom)
- Redistribuovať softvér bez akéhokoľvek obmedzenia (Sloboda 2, Aby ste mohli pomôcť svojmu susedovi)
- Vylepšovať softvér a vylepšenia distribuovať bez akéhokoľvek obmedzenia, aby z týchto vylepšení profitovala celá komunita (Sloboda 3, Vyžaduje prístup k zdrojovým kódom)
Slovo Free má v angličtine viac významov (slobodný, voľný, zadarmo, ...) a pod výrazom Free Software si ľudia zväčša predstavujú softvér zadarmo, teda nekvalitný a nezaujímavý softvér.
Eric S. Raymond zaviedol pojem Open Source Software, alebo Open Source (Softvér s otvorenými zdrojovými kódmi) a založil Open Source Movement (Hnutie za otvorené zdrojové kódy). RMS nestotožňuje myšlienky Open Source a Free Software a výraz Open Source nepoužíva.
Stallman akceptuje pojmy „Libre Software“, „FLOSS“ (Free/Libre Open Source Software), ale nepoužíva ich.
[úprava] GNU/Linux
Stallman chce, aby ľudia hovorili o „GNU/Linuxe“, keď hovoria o operačnom systéme zloženom z jadra Linux a obslužných programov projektu GNU.
[úprava] Copyright, patenty a obchodné známky
Stallman vraví, že výraz „Intelektuálne vlastníctvo“ mätie ľudí. Copyright bol navrhnutý na to, aby podporoval autorstvo a umenie. Patenty povzbudzujú ľudí publikovať svoje myšlienky, lenže obmedzuje počet monopolov nad týmito myšlienkami -- niekedy je to užitočné a niekedy na škodu. Obchodná známka (trademark) dáva možnosť zákazníkom vedieť, čo kupujú.
