Kyselina
Z Wikipédie
Kyseliny sú chemické zlúčeniny, ktoré sú schopné vo vodnom prostredí uvoľniť jeden alebo viac katiónov vodíka (protónov).
HA → H+ + A−
respektíve vo vodnom prostredí
HA + H2O → A− + H3O+
Existujú kyseliny anorganické (napr. kyselina sírová, kyselina chlorovodíková), alebo kyseliny organické (napr. kyselina mravčia, kyselina maslová).
Vodné roztoky kyselín majú kyslú chuť (podľa čoho vznikol ich názov) a menia farbu niektorých organických farbív. Nositeľom kyslých vlastností je katión vodíka H+, ten s prítomnými farbivami reaguje, pričom v molekule farbiva nastávajú zmeny, ktoré sa prejavujú aj zmenou farby. Takáta zmena farby prezrádza prítomnosť kyseliny. V zásadach sa tieto farbivá sfarbujú inak.
Organické farbivá, ktorými zosťujeme prítomnosť kyselín alebo zásad, voláme indikátory.
Obsah |
[úprava] Definícia kyseliny
Existuje niekoľko teórií definujúcich pojmy kyselina a zásada. V chémii sa niektoré látky označujú podľa týchto teórií ako Arrheniova kyselina, Brønstedova kyselina alebo Lewisova kyselina.
[úprava] Arrheniova teória
Najstaršou teóriou je Arrheniova teória kyselín a zásad (1899), podľa ktorej sú kyseliny látky, ktoré vo vodnom roztoku odštepujú protón.
[úprava] Brønstedova teória
Arrheniovu teóriu rozšíril Johannes Nicolaus Brønsted, vo svojej protolytickej teórii kyselín a zásad. Podľa tejto nej je kyselinou látka, ktorá je schopná odštepovať protón, t. j. vodíkový katión. Táto teória sa už nevzťahuje na vodné prostredie a akceptuje aj interakciu medzi látkou a rozpúšťadlom.
[úprava] Lewisova teória
Najvšeobecnejšou teóriou je Lewisova teória (1923), ktorá definuje kyselinu ako látku, ktorá má voľný elektrónový obal a je schopná prijať elektrón od zásady. Táto teória je veľmi užitočná, pretože sa vzťahuje aj na látky ktoré nemajú odštiepiteľný protón. Táto teória má najväčšie uplatnenie v organickej chémii.
[úprava] Rozdelenie kyselín
[úprava] Anorganické kyseliny
[úprava] Kyslíkaté kyseliny
Kyslíkaté kyseliny sú napríklad kyselina sírová (H2SO4), kyselina dusičná (HNO3). Názov je odvodený z podstatného mena kyselina a z prídavného mena podľa príslušneho anhydridu kyseliny.
Odvodzujeme ich od oxidov, ktoré voláme anhydridy kyselín. Od niektorých anhydridov odvodzujeme viacero kyselín. Na rozlíšenie spresňujeme názvy týchto kyselín tým, že počet atómov vodíka v ich molekula uvádzame s predponami utvorených z gréckych čísloviek, len pre kyselinu s jedným atómom vodíka sa číslovka zvyčajne vynecháva. Kyselina s dvoma atómami vodíka má predponu dihydrogén-, kyselina s tromi atómami vodíka trihydrogén-, so štyrmi atómami vodíka tetrahydrogén-, a s piatimi atómami vodíka pentahydrogén-.
[úprava] Bezkyslíkaté kyseliny
Bezkyslíkaté kyseliny sú vodné roztoky hydridov. Napríklad kyselina chlorovodíková (HCl), kyselina kyanovodíková (HCN). Ich názov je zložený s podstatného mena kyselina a z prídavného mena utvoreného od názvu príslušného hydridu.
[úprava] Organické kyseliny
[úprava] Sýtosť kyselín
Sýtosť kyseliny určujeme podľa počtu vodíkových iónov, ktoré sa z kyseliny môžu odštepovať.
Rozoznávame:
- jednosýtne kyseliny - kyselina dusičná (HNO3), kyselina chlorovodíková (HCl)
- dvojsýtne kyseliny - kyselina sírová (H2SO4), kyselina siričitá (H2SO3)
- trojsýtne kyseliny - kyselina trihydrogénfosforečná (H3PO4)
- viacsýtne kyseliny - kyselina tetrahydrogénkremičitá (H4SiO4)
