Kórejská republika
Z Wikipédie
|
|||||
| Národné motto: oficiálne nie je |
|||||
 |
|||||
| Oficiálny názov - Dlhý |
대한민국 - Tähan minguk |
||||
| - Krátky | Hanguk | ||||
| Úradné jazyky | kórejčina | ||||
| Hlavné mesto | Soul | ||||
| Najväčšie mesto | Soul | ||||
| Hlava štátu | No Mu Hjon (노무현) | ||||
| Predseda vlády | Han Mjong Suk (한명숙) | ||||
| Rozloha - Celková |
|||||
| Susedia | Severná Kórea, Japonsko | ||||
| Počet obyvateľov - Sčítanie 2006 |
26. miesto |
||||
| Hustota obyvateľov - Sčítanie 2005 |
19. miesto |
||||
| HDP p.c. v USD (PKS) - Stav 2005 |
33. miesto |
||||
| Vznik | |||||
| Forma štátu | parlamentná republika | ||||
| Mena | kórejský won (원) | ||||
| Gramotnosť | 97.9 % | ||||
| Časová zóna |
UTC+8 (v lete UTC+9) |
||||
| Štátna hymna |  Ägukka (애국가) |
||||
| Medzin. kód (ISO 3166-1) | KOR / KR | ||||
| Kód motorových vozidiel (OSN) | KR | ||||
| Internetová doména | .kr | ||||
| Smerové telefónne číslo | 82 | ||||
Kórejská republika (hovorovo označovaná aj ako Južná Kórea, čo však nie je oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu) je štát ležiaci na juhu Kórejského polostrova. Hlavné mesto je Soul. Jeho severný sused je Kórejská ľudovodemokratická republika - hranicu tvorí tzv. demilitarizovaná zóna. V blízkosti Južnej Kórey sa nachádza Japonsko, Čína a Rusko.
Obsah |
[úprava] Pôvod názvu krajiny
Názov Kórea, ktorý sa používa v „západnom“ svete, sa odvodzuje od názvu stredovekého kráľovstva Korjo (고려). Do Európy ho priniesol Marco Polo zo svojich výprav do Číny. V samotnej Kórei (tak na severe ako aj na juhu) sa používa výlučne na označenie obdobia panovania dynastie Korjo (918-1392).
V Južnej Kórei sa na označenie štátu používa názov „Hanguk“ (한국, krajina ľudu Han), jazyka „Hangugo“ (한국어, jazyk národa Han), celého polostrova „Hanbando“ (한반도, polostrov Han). Je to skrátený tvar od „Tähan minguk“ (대한민국) čo v preklade znie ako „Republika veľkého národa Han“. Tento názov sa odvodzuje od 10 rokov trvajúceho cisárstva „Tähan čeguk“ (대한제국) (1897-1907) a od troch kmeňov Han (Činhan - 진한, Mahan - 마한 a Pjonhan - 변한), ktoré obývali južnú časť Kórejského polostrova niekedy na začiatku nášho letopočnu.
[úprava] Obyvateľstvo
Až 99,9% obyvateľstva Kórejskej republiky tvoria Kórejčania. S počtom 48,4 miliónov sa zaraďuje na 26. miesto na svete. Hustotou zaľudnenia 480 osôb / km² je jednou z najhustejšie obývaných krajín na svete – 19. miesto. Tak ako sa menili všetky sféry kórejskej spoločnosti, tak sa v posledných desaťročiach prudko menilo aj zloženie obyvateľstva. Prevažne agrárna krajina 50-tych rokov 20. storočia (počet obyvateľov zamestnaných v poľnohospodárstve dosahoval až 60%, v mestách žilo 20%) sa zmenila na vysoko urbanizovanú (v mestách dnes žije 75%) a priemyselnú krajinu (dnes pracuje v poľnohospodárstve 6,4% obyvateľov), v súčasnosti na post-priemyselnú krajinu.
Za vysoký stupeň urbanizácie je zodpovedné najmä:
- situácia po kórejskej vojne – veľký počet utečencov zo severu
- od 60-tych rokov prudký priemyselný rozvoj sústredený v mestách
- v 70-tych rokoch hnutie „Nová dedina“ (Sämaul undong 새마을 운동)
Najväčšie mestá majúce viac ako milión obyvateľov sú Soul (서울, okolo 11 miliónov obyvateľov), Pusan (부산, 3,7), Inčchon (인천 2,5), Tägu (대구 2,5), Ulsan (울산 2), Tädžon (대전 1,4) a Kwangdžu (광주 1,4).
60-te roky 20. storočia boli charakterizované vysokým prirodzeným prírastkom obyvateľstva vo výške 2,6%. Klesavý trend v posledných rokoch (pokles na 1% v 90-tych rokoch) sa prejavil najviac v súčasnosti, keď prirodzený prírastok obyvateľstva dosahuje iba 0,62%, čo znamená ohrozenie pre celú spoločnosť.
Z pohľadu náboženskej príslušnosti 46% ľudí sa nehlási k žiadnemu konkrétnemu náboženstvu či cirkvi. Zvyšných 54% je rozdelených v pomere 26% kresťanov, 26% budhistov, 1% konfuciánov a 1% iné menšinové vyznania (napr. Cirkev zjednotenia, islam, čondokjo atď.)
[úprava] Administratívne členenie
V súčasnosti je Kórejská republika podelená na:
[úprava] špeciálne vydelené mesto
- Soul (서울) - zároveň aj hlavné mesto Južnej Kórey
[úprava] 6 miest pod priamym riadením vlády
- Pusan (부산)
- Tägu (대구)
- Inčchon (인천)
- Kwangdžu (광주)
- Tädžon (대전)
- Ulsan (울산)
[úprava] 8 provincií
- Kjonggi-do (경기도)
- Kangwon-do (강원도)
- Čchungčchongnam-do (충청남도)
- Čchungčchongbuk-do (충청북도)
- Čollanam-do (전라남도)
- Čollabuk-do (전라북도)
- Kjongsangnam-do (경상남도)
- Kjongsangbuk-do (경상북도)
[úprava] 1 autonómna oblasť
- ostrov Čedžu (제주도)
[úprava] Politický systém
Kórejská republika je parlamentná demokracia prezidentského typu. Hlavou štátu a zároveň najvyšším predstaviteľom výkonnej moci je prezident volený vo všeobecných voľbách na jedno volebné obdobie raz za päť rokov. Posledné prezidentské voľby sa konali v decembri 2002, ktoré vyhral terajší prezident No Mu Hjon (노무현). Prezident menuje premiéra a celý vládny kabinet, ktorý musí odsúhlasiť parlament.
Druhou zložkou moci je jednokomorový parlament Kukhwe (국회, Národné zhromaždenie). Zástupcovia do kórejského parlamentu (299 miest) sú volení vo všeobecných voľbách, ktoré sa konajú každé 4 roky. Posledné parlamentné voľby sa konali v roku 2004. Parlamentný systém je založený na viacerých politických stranách. Momentálne sú v parlamente zastúpené nasledujúce politické strany: vládna strana Uri (우리당, 142 miest v parlamente), ďalej strana Hannara (한나라, 126 miest), Demokratická strana (12 miest), Demokratická strana práce (9 miest), Občianska strana (5 miest) a nezávislí (5 miest).
Prvá ústava Kórejskej republiky bola schválená 17. júla 1948. Odvtedy prešla 5 veľkými zmenami (v rokoch 1960, 1961, 1972, 1980 a 1987). So zmenou ústavy nastala aj zmena vo vládnutí a tieto hraničné roky sú zároveň roky nasledujúcich „republík“ – momentálne je to tzv. 6. republika (od roku 1988 podnes).
[úprava] Hospodárstvo
Krajina označovaná ako jeden z „Ázijských tigrov“ prešla za posledných 50 rokov obrovskými celospoločenskými zmenami, týkalo sa to aj hospodárstva. Prakticky až do 60-tych rokov 20. storočia Kórea bola tradičnou poľnohospodárskou krajinou, kde až takmer 60% ekonomicky činného obyvateľstva pracovalo v poľnohospodárstve (dnes je to 6,4%). Navyše charakter hospodárstva bol zdedený ešte z feudalizmu a čias kolonializmu (do roku 1945), navyše úplne zničené počas Kórejskej vojny (1950-1953).
Od nástupu generála Pak Čong Hi (박정희) k moci sa situácia začína postupne meniť. Na základe urovnania vzťahov s Japonskom v roku 1965 dáva Japonsko Kórejskej republike odškodnenie vo výške 300 miliónov USD. Navyše si vláda berie od USA dlhodobú pôžičku vo výške 200 miliónov USD. Investície do modernizácie priemyslu a strategické partnerstvá vlády so súkromným sektorom t.j. podpora tzv. Čebolov (ako sú Hyundai, Samsung (삼성), Daewoo (대우), Goldstar – LG atď.) dali ekonomike prudký impetus.
Tak sa mohol HDP vo výške asi 2 miliárd USD zo začiatku 60-tych rokov (porovnateľný s najchudobnejšími krajinami Ázie a Afriky) zvýšiť na súčasných okolo 960 miliárd USD. HDP na hlavu (per capita) sa zvýšilo z asi 100 USD na súčasných 20 tisíc USD čo je momentálne asi 13-krát viac ako na Severe a zároveň porovnateľné s niektorými európskymi krajinami. Dnes na základe nominálneho HDP je juhokórejská ekonomika 10. najsilnejšou na svete. Tento prerod je označovaný ako „Zázrak nad riekou Han“.
V roku 1997 prekonala aj Južná Kórea Ázijskú ekonomickú krízu.
Ekonomický rast po prekonaní krízy:
1998 – 1999 – 2000 – 2001 – 2002 – 2003 – 2004 – 2005
6,9% - 9,5% - 8,5% - 3,3% - 7% - 3,1% - 4,6% - 3,9%
S rastom okolo 4%, infláciou 2% a nezamestnanosťou na úrovni 3,7%, HDP nominálne vo výške 793 miliárd USD (10. miesto na svete) stojí ekonomika Južnej Kórey dosť dobre, ale si stále vyžaduje v pokračovaní reforiem.
[úprava] Štátne sviatky
- Nový rok (1. januára) – začiatok nového roka podľa solárneho kalendára
- Sollal (설날) - 1. deň 1. mesiaca – začiatok nového roka podľa lunárneho kalendára – tradičný začiatok roka
- Samil undong (삼일운동) - 1. marca – oslava výročia Hnutia nezávislosti 1. marca (1919), keď sa po celom polostrove rozšírilo ľudové hnutie za nezávislosť
- Deň sadenia stromov Šikmogil (식목일) - koniec apríla – v Južnej Kórei sa hromadne sadia stromy
- Deň detí Tano (단어) - 5. mája – veľké oslavy pre deti po celej krajine
- Budhove narodeniny (8. deň 4. mesiaca) – podľa lunárneho kalendára – ulice sú vyzdobené, budhisti oslavujú v svätyniach
- Pamiatka padlých v boji (6. júna) – celonárodná slávnosť oslavy pamiatky všetkých Kórejčanov, ktorí padli v boji za vlasť
- Deň ústavy Kórejskej republiky (17. júla) – výročie prvej ústavy Kórejskej republiky z roku 1948
- Deň oslobodenia (15. augusta) – výročie oslobodenia zo 40-ročnej japonskej okupácie (1945) a výročie vzniku Kórejskej republiky v roku 1948
- Deň vďakyvzdania Čchusok (추석) - 15. deň 8. mesiaca – podľa lunárneho kalendára – najväčší a najviac tradičný kórejský sviatok, keď sa všetci Kórejčania vracajú do svojho rodiska, navštevujú hroby predkov, vzdávajú im vďaku a celá rodina spolu oslavuje
- Deň založenia národa (3. októbra) – podľa mýtu v tento deň v roku 2333 pnl. Tangun (단군) založil kórejský národ
- Ježišove narodeniny (25. decembra) – oslava Vianoc na západný štýl, oslavujú všetci Kórejčania či sú kresťania alebo nie
V roku 2007 pripadne Sollal (설날)– kórejský nový rok (1. januára podľa lunárneho kalendára) na 18. februára, Budhove narodeniny (8. apríla podľa lunárneho kalendára) na 25. mája a sviatok Čusok (추석) (15. augusta podľa lunárneho kalendára) na 25. septembra.
| Krajiny vo Východnej Ázii |
|---|
|
Čína | Japonsko | Kórejská republika | Kórejská ľudovodemokratická republika | Taiwan |
