Simon Wiesenthal
Z Wikipédie
Simon Wiesenthal, KBE (* 31. december 1908, Bučač - 20. september 2005, Viedeň) bol známy rakúsky lovec nacistov.
Za svoj židovský pôvod bol prenasledovaný nacistami. Prežil väzenie v niekoľkých nemeckých koncentračných táboroch. Po vojne zasvätil zvyšok svojho života prenasledovaniu nacistických zločincov a páchateľov holokaustu a stal sa advokátom šiestich miliónov židovských obetí nacizmu. Počas holokaustu stratil 89 príbuzných.
Obsah |
[úprava] Pred vojnou
Wiesenthal sa narodil v roku 1908 v meste Buczacz neďaleko Ľvova (vtedy rakúska Halič, v medzivojnových rokoch Poľsko, po vojne ZSSR, teraz Ukrajina). V roku 1932 vyštudoval architektúru na Českém vysokém učení technickém v Prahe.
Vo Ľvove pracoval ako architekt až do druhej svetovej vojny, kedy východnú časť Poľska napadol Sovietsky zväz. Vo fingovanom referende bola začlenena táto oblasť k ZSSR a sovietské orgány začali zatýkať, popravovať a deportovať inteligenciu do vnútrozemia ZSSR (najmä Sibír, Kazachstan).
Wiesenthalov otčim bol zatknutý sovietskou tajnou políciou NKVD a pravdepodobne zomrel vo väzení, brat bol zastrelený.
Simon Wiesenthal musel skončiť s architektúrou a pracoval ako mechanik. Pred deportáciou na Sibír sa spolu s manželkou zachránil pomocou úplatku, ktorý dal komisárovi NKVD.
[úprava] Vojnové roky
Keď Nemci v roku 1941 vytlačili ZSSR, bol Wiesenthal uväznený novým okupantom. Podarilo sa mu utiecť v roku 1943, tesne pred tým, než nacisti začali s masovým vyhladzovaním.
V auguste 1942 poslali do koncentračného tábora Wiesenthalovu matku.
V júni 1944 bol nacistami znova zatknutý a prevezený do tábora Janwska. Prežil spolu s malou skupinkou spoluväzňov (34 z pôvodných 149 tisíc), blížila sa Červená armáda a posádka tábora vedela, že keď nebudú mať vôbec žiadnych väzňov, budú musieť odísť bojovať na front.
5. mája 1945 pri oslobodzovaní koncentračného tábora Mauthausen našli americkí vojaci polomŕtveho Simona Wiesenthala, ktorý vtedy vážil len 45 kilogramov .
[úprava] Povojnové roky
Po vojne sa nevrátil k architektúre, ale začal zhromažďovať svedectvá a dôkazy o nacistických zločinoch, ktoré sa odohrali počas vojny. Zhromaždené dôkazy boli použité v americkej zóne pri súdnych pojednávaniach.
Koncom roka 1945 sa stretol so svojou ženou, dovtedy sa navzájom považovali za mŕtvych. O rok neskôr sa im narodila dcéra Pauline.
V roku 1947 založil v Linci v Rakúsku Židovské dokumentačné stredisko s tridsiatimi dobrovoľníkmi. So stupňujúcou sa studenou vojnou USA a Sovietsky zväz však strácali záujem stíhať nacistov, preto v roku 1954 stredisko ukončilo svoju činnosť a dokumenty získal Izrael, ktorý ich archivoval.
Podľa Wiesenthalových vlastných údajov sám dopomohol dolapiť 1 100 vojnových zločincov, vrátane Adolfa Eichmanna šéfa gestapáckej sekcie, ktorej úlohou bolo takzvané Konečné riešenie - vyhladenie židov.
Vďaka Wisenthalovi sa pred súdny tribunál dostali napríklad aj kat Židov vo Vilne Franz Murer, sadistická dozorkyňa Kobyla z Majdanku, Hermine Braunsteinerová a veliteľ Treblinky a Sobiboru Franz Stangl.
Wiesenthal pátral aj po bielom anjelovi z Osvienčimu, doktorovi Josefovi Mengelem, ktorý zomrel pravdepodobne v roku 1979 v Brazílii.
Simon Wiesenthal zomrel v spánku vo veku 96 rokov vo svojom dome vo Viedni 20. septembra 2005 v dôsledku celkového zlyhania vnútorných orgánov.
[úprava] Ocenenia
Wiesenthal dostal z celého sveta ocenenia, vyznamenania a 18 čestných doktorátov. Univerzita Komenského v Bratislave mu udelila titul doctor honoris causa.
[úprava] Vyjadrenia
Konal v mene šiestich miliónov ľudí, ktorí sa už nemohli sami hájiť. Štát Izrael, židovský národ a všetci odporcovia rasizmu uznávali jeho jedinečný prínos v snahe učiniť našu planétu lepším miestom, povedal hovorca izraelského ministerstva Mark Regev.
Splnomocnenec EU pre otázky zahraničnej politiky Javier Solana ho označil za mimoriadného človeka a veľkého Európana.
Medzinárodný osvienčimský výbor jeho smrť označil ako veľkú stratu, viceprezident Christoph Heubner povedal, že Wiesenthal mal bez váhania zásluhu aj v tom, že určitú formu zadosťučinenia dostali aj tí, ktorí holokaust prežili.
[úprava] Motto
Spravodlivosť, nie pomstu !
[úprava] Wiesenthalov výrok
Až umriem a prídem do neba, stretnem sa tam s obeťami holokaustu. Budú mi rozprávať, čím sa zaoberali, keď ešte žili. Až sa spýtajú, čo som na svete robil ja, odpoviem im: Nikdy som na vás nezabudol.
[úprava] Filmy
Pomáhal ako odborný poradca filmov Akty Odessa a Chlapci z Brazílie. V Chlapcoch z Brazílie hral Lawrence Olivier pána Liebermana, autor predlohy Ira Levin sa pri jej písaní inšpiroval Wiesenthalom.
