Josef Mengele

Z Wikipédie

Josef Mengele
nemecký nacistický lekár
Narodenie	16. marec 1911 Günzburg, Bavorsko
Úmrtie	7. február 1979 Bertioga, Brazília
Pozri aj Biografický portál

Josef Mengele, M.D, Ph.D (* 16. marec 1911 – † 7. február 1979) bol nemecký nacistický lekár, ktorý počas druhej svetovej vojny na väzňoch v koncentračnom tábore v Osvienčime vykonával morbídne a sadistické experimenty. Osobne poslal viac ako 400 000 väzňov do plynovej komory. Po vojne utiekol z Nemecka a skrýval sa za hranicami až do svojej smrti v Brazílii (dostal infarkt pri plávaní), kde ho potom identifikovali na základe testov DNA.

Mengeleho prezývka bola Beppo. Často je nazývaný aj Todesengel (Anjel smrti).

[úprava] Pred a počas vojny

Josef Mengele sa narodil v Günzburgu v Bavorsku ako najstarší z troch synov Karla Mengeleho (1881-1959), úspešného továrnika, a jeho ženy Wilmy (zomrela v roku 1946). Mal dvoch mladších bratov Karla (1912-1949) a Aloisa (1914-1974). Roku 1926 Josefovi Mengelemu lekári diagnostikovali osteomyelitídu, bakteriálnu infekciu kosti a kostnej drene, ktorá spôsobuje zápal a môže viesť k zníženému prekrveniu kostí.

Študoval medicínu a antropológiu na univerzite v Mníchove, Viedenskej univerzite a univerzite v Bonne. V Mníchove získal doktorát z antropológie (Ph.D) za diplomovú prácu v roku 1935 o rasových rozdieloch v štruktúre spodného ďasna, pod dohľadom profesora Theodora Mollisona. Po skúškach odišiel do Frankfurtu, kde pracoval ako asistent Otmara von Verschuera, významného európskeho genetika a veľkého obdivovateľa Adolfa Hitlera, ktorý pôsobil na Frankfurtskom univerzitnom inštitúte dedičnej biológie a rasovej hygieny. V roku 1938 získal Mengele doktorát z medicíny (M.D) za diplomovú prácu s názvom „Rodinný výskum rozštepu hornej pery, horného podnebia a ďasna“.

Roku 1932, vo veku 21 rokov, vstúpil Josef Mengele do Stahlhelm, Bund der Frontsoldaten (Oceľová helma, Liga popredných vojakov). Táto organizácia bola včlenená do SA roku 1939, ale onedlho z nej vystúpil, kvôli zdravotným problémom. O členstvo v NSDAP požiadal roku 1937 a už v roku 1939 vstúpil do SS. Roku 1939 sa Josef Mengele oženil s Irenou Schoenbeinovou. V rokoch 1938 - 1939 slúžil pol roka v špeciálne cvičenom pluku Gebirgsjäger (Horské jednotky). Roku 1940 ho preložili do záložného doktorského zboru a potom slúžil v jednotke Waffen-SS, medzinárodnej divízii SS s krycím názvom Wiking. Roku 1942 po zranení na ruskom fronte, ho vyhlásili za neschopného boja a povýšili na SS-Hauptstrumführera (kapitána).

Josef Mengele získal aj Železný kríž prvého rádu a Železný kríž druhého rádu za statočnosť v boji. Železný kríž prvej triedy mu bol udelený za SS-OStuf. Josef Mengele, pod nepriateľskou paľbou, vytiahol dvoch členov posádky z horiaceho tanku, čím zachránil ich životy. Medzi jeho ďalšie vojenské ocenenia patrí Medaila za zranenie a Medaila za starostlivosť o nemecký národ.

[úprava] Osvienčim

Mengeleho ďalším pôsobiskom sa stal Osvienčim, kde vystriedal iného doktora, ktorý ochorel. 24. mája 1943 sa stal vedúcim doktorom v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, ktorý mal aj prezývku Cigánsky tábor. V auguste 1944 bol tento koncentračný tábor zlikvidovaný a všetci zajatci splynovaní. Následovne sa Josef Mengele stal Najvyšším doktorom hlavného tábora v Birkenau. Nebol, ako sa historici domnievajú, najvyšším doktorom Auschwitzu. Jeho nadriadeným bol SS-Standortartz (pevnostný lekár) Eduart Wirths.

Vďaka dvadsaťjeden mesiačnému pobytu v Auschwitze sa Mengele neskôr stal známy ako „Anjel smrti“. Zvyčajne pôsobil v doktorskej delegácii, ktorá kontrolovala a vyšetrovala prichádzajúcich väzňov. Delila ich na tých, ktorí boli vhodní na prácu a experimenty a tých, ktorých okamžite posielali do plynovej komory.

Josef Mengele dostal príkaz, aby sa zaoberal možnosťou, ako umelo zvýšiť pravdepodobnosť, že žena porodí dvojičky, prípadne x-čata. Od roku 1943 vyberali dvojčatá a umiestňovali ich do špeciálnych budov. Väčšina detí, ktoré vybrali na jeho experimenty boli Rómovia väznení v Auschwitze. Skoro všetky Mengeleove experimenty mali pochybnú vedeckú hodnotu, ktorá ignorovala nedostatok zvolených etník, zahŕňala pokusy na zmenu farby dúhovky pomocou vstreknutia chemikálií priamo do detských očí, rôzne amputácie a ďalšie brutálne chirurgické zásahy. Najmenej raz sa pokúsil umelo spojiť dvojčatá zošitím ich tepien dohromady. Tento pokus sa nepodaril a spôsobil vážne zapálenie rúk oboch detí. Medzi jeho ďalšie údajné experimenty patrilo ponorovanie ľudí do kotlov s vriacou vodou, aby videl akú veľkú teplotu môže ľudské telo vydržať pred smrťou. Väzňov, ktorí experimenty prežili, krátko potom zavraždili kvôli pitve. Niektorých pitval priamo zaživa.

Josef Mengele sa zaujímal aj o trpaslíkov. Našiel liliputánsku hereckú spoločnosť, v ktorej sedem z desiatich členov boli trpaslíci. Často ich nazýval „Svojou trpasličou rodinou“ a často na nich uskutočňoval svoje experimenty. Fascinovala ho ich štruktúra, menšie končatiny a normálny trup.

[úprava] Po vojne

Josef Mengele opustil Auschwitz a odišiel do koncentračného tábora Gross-Rosen, kde vykonával pokusy na zajatých sovietskych vojakoch. Snažil sa vyvinúť vakcínu proti chorobám ako bol napríklad škvrnitý týfus. V apríli 1945 utiekol na západ ako rádový nemecký vojak. Spojenci ho zadržali ako vojnového zajatca a väznili neďaleko Norimbergu, ale keďže na rozdiel od iných príslušníkov SS nemal na tele vytetovanú svoju krvnú skupinu, nevedeli že je v ich zajatí a prepustili ho.

Potom ako sa skrýval ako nádenník na majeri blízko Rosenheimu v Hornom Bavorsku, roku 1949 odletel cez Taliansko do Argentíny, kde našli útočisko aj mnohí ďalší nacistickí dôstojníci. Josef Mengele sa rozviedol so svojou ženou Irenou, a roku 1958 si vzal vdovu po mladšom bratovi, Martu. Ona aj jej syn sa presťahovali do Argentíny, kde sa na čas pripojili k Josefovi Mengelemu, a o pár rokov sa všetci vrátili do Európy.

Jeho rodina sa o neho doma finančne postarala a v päťdesiatych rokoch pracoval najprv v dielni na výrobu hračiek a neskôr v prosperujúcej farmaceutickej spoločnosti. Po tomto krátkom období žil skôr v chudobe. Roku 1959 utiekol do Altosu v Paraguaji, potom ako bol varovaný, že ho objavili lovci nacistov. Pomocou svojich priateľov, predovšetkým baróna von Ekstein, požiadal o paraguajské občianstvo, ktoré 27. novembra 1959 získal.

Marta sa nikdy nezmierila s novým životom a opustila ho. Josef Mengele sa neskôr presunul južnejšie do nemeckej kolónie Hohenau. Od konca 60. rokov žil neďaleko Sao Paula v Brazílii až do svojej smrti roku 1979, kedy ho ranila mŕtvica, keď plával v oceáne pri pláži Bertioga južne od Sao Paula, a utopil sa.

Napriek medzinárodnej snahe lapiť ho, nebol nikdy objavený a žil 35 rokov skrytý pod rôznymi prezývkami. Chytenie Adolfa Eichmanna a jeho súd v Izraeli Josefa Mengeleho vystrašil a donútil často sa sťahovať. Mossad Josefa Mengeleho na istý čas vystopoval, ale Izrael nariadil, vzhľadom k nadväzovaniu priateľských vzťahov s Paraguajom, hľadať nepriateľa bližšie k domovu. Nebol objavený lovcami nacistov až do 6. júna 1985, kedy sa našlo jeho telo a vďaka DNA ho identifikovali v roku 1992.