Vladimír Clementis
Z Wikipédie
| Vladimír Clementis | |
|---|---|
| slovenský spisovateľ a prekladateľ | |
| Narodenie | 20. september 1902 Tisovec, Slovensko |
| Úmrtie | 3. december 1952 Praha, Česko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Vladimír Clementis (pseudonymy Peter Hron, Ján Krokavec, V. Podtisovký, V. Sopko a i.) (* 20. september 1902, Tisovec - † 3. december 1952, Praha) bol slovenský politik a právnik.
Obsah |
[úprava] Životopis
Pochádzal z evanjelickej rodiny naklonenej martinským národným a slovanofilským ideám. Už počas štúdií na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe sa angažoval v socialistickom hnutí akademickej mládeže. V roku 1922 založili títo ľavicoví intelektuáli združenie slovenských socialistických študentov, v ktorom sa venovali štúdiu marxistickej filozofie a ruského umenia. V roku 1924 začali vydávať štvrťročník DAV, preto im prischlo pomenovanie davisti. Clementis sa vďaka svojmu razantnému a zároveň kultivovanému spôsobu stal ich neoficiálnym vodcom. V roku 1924 vstúpil do Komunistickej strany Československa (KSČ).
V rokoch 1926 - 1930 bol advokátnym koncipientom, v rokoch 1931 - 1939 advokátom v Bratislave. V rokoch 1935 - 1938 bol poslancom Národného zhromaždenia. V marci 1939 emigroval cez Poľsko a ZSSR z rozhodnutia strany do Paríža. Odtiaľ mal odísť do Severnej Ameriky a rozvíjať činnosť pre KSČ medzi krajanmi v USA a Kanade. Clementis však kritizoval uzavretie paktu Molotov-Ribbentropp v auguste 1939, za čo bol v Paríži vylúčený zo strany. V októbri 1939 sa spolu podieľal na vydaní memoranda slovenských politikov (Milan Hodža, Štefan Osuský, Ján Paulíny-Tóth) o postavení Slovenska v budúcom česko-slovenskom štáte. V tom istom mesiaci bol internovaný vo Francúzsku. Potom odišiel do juhofrancúzskeho mestečka Agde, kde sa pridal k tvoriacim sa česko-slovenským jednotkám ako vojak-nováčik. Spolu s jednotkou sa prepravil do Británie, kde ho spočiatku internovali, na intervenciu česko-slovenskej exilovej vlády ho prepustili. V rokoch 1941 až 1945 pôsobil v londýnskom rozhlasovom vysielaní pre Česko-Slovensko ako žurnalista a hlásateľ pod menom Peter Hron.
V roku 1945 bol opäť prijatý do KSČ. Na IX. zjazde KSČ v roku 1949 bol zvolený za člena Ústredného výboru (ÚV) strany. Zostal ním do roku 1951. V apríli 1945 sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí. Od marca 1948 do marca 1950 bol ministrom tohto rezortu. V tom čase riadil „repatriácie“ maďarského obyvateľstva zo Slovenska. V januári 1951 bol zatknutý na základe vykonštruovaného obvinenia z pokusu o protištátne sprisahanie. V roku 1952 bol odsúdený na smrť a popravený. V roku 1963 ho rehabilitovali.
[úprava] Tvorba
Clementis nebol spisovateľom v tom všeobecne rozšírenom zmysle slova, pretože nepísal poéziu ani prózu. Bol redaktorom časopisu DAV, je autorom viacerých reportáží o sociálnych konfliktoch na Slovensku, kritických poznámok a príspevkov, ktoré uverejňoval aj v iných časopisoch (Tvorba, Slovenské zvesti).
[úprava] Dielo
- 1930 - Slovackaja literatura (uverejnené po rusky vo Vestníku inostrannoj literatury), najucelenejší obraz slovenskej literatúry a jej národnej špecifickosti
- 1937 - Slovenský ľud a odkaz T. G. Masaryka, brožúra
- 1942 - Usmerňované Slovensko
- 1942 - Zem spieva, zborník slovenskej poézie 19. a 20. storočia
- 1943 - Panslavizmus kedysi a teraz (Československý výbor pre slovanskú vzájomnosť, Londýn)
- 1943 - Medzi nami a Maďarmi
- 1944 - Slováci a Slovanstvo (Londýn)
- 1944 - Hnev svätý, antológia
- 1946 - Slovanstvo kedysi a teraz
- 1947 - Odkazy z Londýna, publicistické odkazy z rokov 1941 - 1942, keď bol komentátorom a hlásateľom československého vysielania v Londýne
- 1964 - Nedokončená kronika
