Christiaan Huygens

Z Wikipédie

Christiaan Huygens
holandský fyzik, matematik a astronóm
Narodenie	14. apríl 1629 Haag, Holandsko
Úmrtie	8. júl 1695 Haag, Holandsko
Pozri aj Biografický portál

Christiaan Huygens (* 14. apríl 1629, Haag – † 8. júl 1695, Haag) bol holandský fyzik, matematik a astronóm.

Narodil sa v rodine vzdelaného diplomata.

Položil základy vlnovej teórie svetla, vysvetlil dvojlom svetla, zostrojil okulár, zaoberal sa teóriou kyvadla, zostrojil kyvadlové hodiny a objavil Saturnov prstenec. Vytvoril ďalekohľad, ktorým v roku 1655 objavil Saturnov mesiac Titan. Patrí medzi zakladateľov počtu pravdepodobnosti.

Obsah 1 Huygens ako autor (matematika) 2 Titan 3 Kyvadlové hodiny 4 Dostredivé zrýchlenie 5 Vlnová teória svetla 6 Pomenované po ňom 7 Externé odkazy

[úprava] Huygens ako autor (matematika)

Vo vedeckých kruhoch sa stal Huygens známym dvoma matematickými prácami:

1. . Teorémy o kvadratrature hyperboly, elipsy a kruhu a ťažiská ich častí (1651)
2. . 0bjavy o veľkosti kruhu (1654).

K jeho najvýznamnejším prácam patrí:

1. . Prehľad slávnych úloh (1654). Toto dielo sa zaoberá riešením úloh formulovaných Descartom, Fermatom, Pappom, ale i antickými matematikmi.

[úprava] Titan

V roku 1656 Christiaan Huygens objavil Titan (mesiac planéty Saturn).

[úprava] Kyvadlové hodiny

• 16. júna 1657 Huygens obdržal patent na kyvadlové hodiny.

[úprava] Dostredivé zrýchlenie

V roku 1658 vydáva Huygens spis Horologium, o rok neskôr ďalší, v ktorom pojednáva o existencii Saturnových prstencov. Pri štúdiu kruhového pohybu objavil vzťah pre dostredivé zrýchlenie:

a = v²/r

na základe ktorého prepočítaval Newton zrýchlenie vyvolané Zemou vo vzdialenosti Mesiaca a tým určoval i zakrivenie jeho dráhy.

[úprava] Vlnová teória svetla

Christiaan Huygens sa zaoberal predovšetkým vlnovou teóriou svetla. V roku 1678 vydal Pojednanie o svetle. Z predstavy pozdĺžneho vlnenia odvodil pomocou konštrukcie vlnoplôch priamočiare šírenie svetla a zákon odrazu a lomu svetla, a to nielen pre izotropné telesá, ale i pre islandský vápenec, ktorého dvojlom vysvetľoval pôsobením dvoch vlnoplôch, z ktorých je jedna guľou ako v izotropických telesách, druhá rotačným elipsoidom.

• 1673 - podrobný fyzikálny rozbor činnosti kyvadla v spise Kyvadlové hodiny.
• 1690 - Traktát o svetle rozpracoval myšlienku o šírení vĺn zo zdroja pridaním obálky elementárnych vlnoplôch.

[úprava] Pomenované po ňom

• Asteroid 2801 Huygens
• Kráter Huygens na Marse
• Hora Huygens na Mesiaci
• Planetárna sonda Huygens
• Huygens Software pre spracovanie obrazu v mikroskope

[úprava] Externé odkazy