Bukovina (krajina)
Z Wikipédie
Bukovina (po rumunsky: Bucovina, po ukrajinsky: Буковина [Bukovyna], po nemecky: Buchenland alebo Bukowina, po poľsky: Bukowina, po maďarsky: Bukovina) bola historická krajina, v rokoch 1775-1918 súčasť Rakúskej monarchie, v súčasnosti rozdelená medzi Rumunsko a Ukrajinu.
Obsah |
[úprava] Pôvod názvu
Pomenovanie Bukovina sa začalo používať roku 1775 po anexii príslušného územia Rakúskou monarchiou. Pomenovanie má slovanský pôvod a je odvodené od slova buk, keďže územie bolo zarastené prevažne bukmi.
[úprava] Dejiny
[úprava] Starovek
Od starovekých rímskych čias obývali územie Bukoviny Dákovia, od ktorých Rumuni odvodzujú svoj pôvod.
[úprava] Stredovek
V 5. storočí územie získali Avari a po nich sa v regióne usadili Slovania. V 10.-11. storočí územie patrilo ku Kyjevskej Rusi. Od 14. storočia bolo územie súčasťou Moldavského kniežatstva s centrom v meste Suceava (od roku 1388). V 15. storočí sa o niektoré časti tohto územia sporili Moldavsko a Poľsko. V tomto období, počas vlády Ştefan cel Mare a jeho nástupcov vznikli maľované kláštory v mestách Moldoviţa, Putna, Suceviţa and Voroneţ. Spolu s ich slávnymi freskami patria k najväčšiemu kultúrnemu dedičstvu súčasného Rumunska.
[úprava] Osmanské obdobie
Od roku 1514 sa Bukovina ako súčasť Moldavského kniežatstva dostala do závislosti od Osmanskej ríše. V roku 1769 po postupných porážkach a ústupe Turkov z Balkánu Bukovinu obsadili vojská Ruska a v roku 1774 Rakúska.
[úprava] Habsburské obdobie
Roku 1775 Bukovina podľa Konštantínopolskej dohody pripadla Rakúsku. Najprv bola spravovaná ako časť Haliča, potom v rokoch 1849-1918 to bola korunná krajina habsburskej monarchie. Od čias cisára Jozefa II. na Bukovine existovalo ukrajinské, rumunské, nemecké, poľské, maďarské a židovské školstvo. V roku 1857 na území s rozlohou 10440 km2 žilo 455 800 obyvateľov. Z toho tvorili Rumuni 44,6% (hlavne na juhu, v rôznych spoločenských triedach), Ukrajinci 38,2% (vrátane Rusínov, prevažne roľníci a pastieri) Nemci 6,4% (prevažne úradníci, remeselníci, inžinieri), Židia 6,4% (žijúci prevažne v mestách, obochodníci, remeselníci, lekári, advokáti), Poliaci 3% (žijúci prevažne v mestách - v Černovci tvorili v roku 1910 po Židoch druhú najväčšiu etnickú skupinu s počtom 15 412 ľudí), Maďari 1,6% a iní. Bukovina bola prevažne poľnohospárskou krajinou (v roku 1880 až 3/4 obyvateľstva sa živilo poľnohospodárstvom). V Černovci bývali veľké trhy s dobytkom. V roku 1902 ešte 60% roľníckych hospodárstiev malo menej ako 2 ha pôdy, keďže 40% pôdy zaberali veľkostatky. Pastierstvo prevažovalo najmä v horských oblastiach krajiny.
[úprava] Zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie
Počas 1. svetovej vojny sa v Bukovine odohralo niekoľko bitiek medzi ústrednými veľmocami a Ruskom. Napriek porážke Ruska, územie po vojne pripadlo Rumunsku, čo bolo potvrdené saintegermainskou zmluvou. 28. júna 1940 podľa paktu o neútočení severnú časť anektoval ZSSR, väčšina nemeckého obyvateľstva územie Bukoviny opustila. V roku 1941 ju Rumuni dobyli späť. Väčšina židovskej menšiny bola deportovaná do koncentračných táborov. V roku 1944 bola Bukovina Moskovskou zmluvou opäť rozdelená: sever sa stal súčasťou ZSSR (Ukrajinskej SSR, dnešnej Ukrajiny) a juh zostal Rumunsku.
Väčšina historického územia Bukoviny je dnes súčasťou župy Suceava v Rumunsku a Černovická oblasť na Ukrajine.
[úprava] Národnosti
[úprava] Ukrajinská Bukovina
Podľa oficiálneho sčítania obyvateľstva z roku 1995 bola národnostná skladba v Černovickej oblasti nasledovná:
- 70% Ukrajinci
- 10% Rumuni
- 9% Moldavci (čo sú vlastne tiež Rumuni)
- viac ako 6% Rusov
- 1.7% Židia
- 0,5% Poliaci
Rumunská menšina obýva prevažne južnú časť Černovickej oblasti, väčšinu tvoria v týchto okresoch:
- Herţa - 95%
- Novoselitza (Noua Suliţă) - 61%
- Hylboka (Adâncata) - 50%
- Storozhinetz(Storojineţ) - 30%
[úprava] Rumunská Bukovina
V rumunskej časti v župe Suceviţa bola národnostná skladba v roku 1992 nasledovná:
- 96,6% Rumuni
- 1,4% Ukrajinci
- 0,7% Rómovia
- 0,3% Nemci
- 0,4%Poliaci
- 0,1% Maďari
| Krajiny a kráľovstvá Rakúsko-Uhorska |
|---|
| Predlitavsko |
| Bukovinské vojvodstvo | České kráľovstvo | Dalmátske kráľovstvo | Kniežacké grófstvo Gorica a Gradisca | Haličské a vladimírske kráľovstvo | Istrijské markgrófstvo | Korutánske vojvodstvo | Kranské vojvodstvo | Moravské markgrófstvo | Rakúsko pod Enžou | Rakúsko nad Enžou | (Rakúske) Sliezsko | Soľnohradské vojvodstvo | Štajerské vojvodstvo | Tirolské kniežacké grófstvo | mesto Terst | Vorarlbersko |
| Zalitavsko |
| Chorvátsko-slavónske kráľovstvo | mesto Rijeka | Vlastné Uhorsko |
| Bosna a Hercegovina |
