Ribonukleová kyselina

Z Wikipédie

Ribonukleová kyselina (RNA, alebo RNK) je nukleová kyselina tvorená vláknami kovalentne naviazaných ribonukleotidov. Je biochemicky rozlíšiteľná od DNA vďaka prítomnosti dodatočnej hydroxylovej skupiny pripojenej ku každej pentózovej molekule reťazca a prítomnosti uracilu namiesto tymínu. Jednou z hlavných funkcií RNA je okopírovať genetickú informáciu z DNA (transkripcia) a fyzicky ju preniesť na miesto, kde dôjde k jeho preloženiu (translácia) na výsledný proteín (priamo túto funkciu plní iba jedna trieda RNA, mediatórová RNA(mRNA).

[úprava] Chemická štruktúra

RNA má štyri rozdielne bázy: adenín, guanín, cytozín a uracil. Prvé tri sú totožné s tými, ktoré sa nachádzajú v DNA, ale uracil v RNA nahrádza tymín v jeho komplementárnej funkcii k adenínu. Zdôvodnenie, prečo sa uracil nachádza v RNA môže byť v tom, že je energeticky menej nákladný, a to aj napriek tomu, že ľahko dochádza k jeho degenerácii na cytozín.^{[chýba citácia]}

[úprava] Porovnanie s DNA

V princípe majú rovnakú štruktúru ako DNA. Podobným spôsobom je vlákno RNA zložené z nukleotidov. Rozdielom je však prítomnosť hydroxylových skupín, ktoré sú pripojené na druhý uhlík pentózového cyklu (ribóza). DNA má v tejto pozícii iba jeden atóm vodíka (deoxyribóza). Hydroxylová skupina robí RNA menej stabilnou ako DNA.

DNA vytvára dlhú dvojitú špirálu, zloženú z dvoch komplementárnych vlákien. RNA vytvára relatívne kratšie jednovláknové reťazce. V niektorých prípadoch má komplementarita dvoch molekúl RNA aj fyziologickú funkciu (RNAi).

[úprava] Biologická úloha

RNA v biológií plní niekoľko možných úloh:

• mRNA
• tRNA
• rRNA