Nukleová kyselina
Z Wikipédie
Nukleové kyseliny (ďalej NK) alebo kyseliny bunkového jadra sú biomakromolekulové látky, ktoré sa spolu s bielkovinami považujú za najvýznamnejšie zložky živých sústav. Sú to polynukleotidy s molekulovou hmotnosťou od 20 000 do viacerých miliónov.
V ich molekulách sa uchováva dedičná (genetická) informácia a prostredníctvom nich sa prepisuje do špecifickej štruktúry bielkovinových molekúl.
Prvýkrát ich objavil roku 1869 Miescher v rybích spermiách.
[úprava] Výskyt
- NK sa nachádzajú najmä v jadre bunky
- menšie množstvo sa nachádza aj mimo jadra eukaryotických buniek - v mitochondriách a u rastlín v chloroplastoch
- v kapside vírusu
[úprava] Štruktúra
- Cukor-fosfátový reťazec
- kyslá zložka - kyselina trihydrogénfosforečná, resp. jej fosfátový zvyšok (PO43−)
- monosacharid - deoxyribóza alebo ribóza
- Zásaditá zložka - nukleotidy
- puríny: najčastejšie adenín a guanín, ale aj hypoxantín a xantín
- pyrimidíny: najčastejšie cytozín, uracil, tymín, ale aj metylcytozín
[úprava] Delenie
Podľa monosacharidovej zložky rozlišujeme: