Geografia:Odporúčané články (2006)
Z Wikipédie
2005 - 2006 - 2007
[úprava] Obsah
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10
[úprava] 1/2006
Hurgada (po arabsky: Al Ghardaqah الغردقة) je egyptské turistické centrum Červeného mora. Mesto bolo založené na začiatku 20. storočia a od 80. rokov bolo postupne rozširované americkými, európskymi a arabskými investormi na vedúci kúpeľný rezort pri Červenom mori. Prázdninové dediny a prvotriedne hotely poskytujú vynikajúce vodné športové zariadenia pre plachetnice, potápačov a šnorchlistov.
[úprava] 2/2006
Spiš (po latinsky: Scepusium, po maďarsky: Szepes, po poľsky: Spisz, po nemecky: Zips) je názov historického komitátu, stolice a župy v Uhorsku. Spišská župa sa rozkladala prevažne v severovýchodnej časti dnešného Slovenska. Jej malá časť leží v dnešnom južnom Poľsku, medzi riekami Dunajec a Bialka a štátnou hranicou so Slovenskom.
Dnes je to len historický názov príslušného územia bez politickej subjektivity (ako Burgundsko či Baskicko vo Francúzsku), resp. označenie jedného z oficiálnych turistických regiónov Slovenska, avšak medzi ľuďmi je názov tohto regiónu stále zaužívaný.
[úprava] 3/2006
Frankfurt nad Mohanom je s 655 079 obyvateľmi najväčším mestom v Hesensku a po Berlíne, Hamburgu, Mníchove a Kolíne nad Rýnom piatym najväčším mestom Nemecka.
Mestská zástavba zasahuje ďaleko za úzko vytýčené hranice mesta. Užšia mestská oblasť má približne 1,8 milióna obyvateľov a celý región Frankfurt/Rýn-Mohan je s vyše 5 miliónmi obyvateľov druhý najväčší metropolitný región Nemecka.
Frankfurt je sídlom Európskej centrálnej banky a najdôležitejším finančným centrom Nemecka. Má celosvetový význam ako veľtržné mesto a zároveň patrí k najdôležitejším dopravným uzlom Európy. Už od stredoveku bez prerušenia patrí k najdôležitejším mestským centrám Nemecka. V roku 1875 Frankfurt dosiahol hranicu 100 000 obyvateľov a stal sa veľkomestom. Centrálna poloha Frankfurtu nad Mohanom v Európe podstatne pomáha rozvoju Frankfurtského letiska, ktoré patrí k najdôležitejším letiskám Európy ako v osobnej tak aj v nákladnej preprave a naopak letisko je aj motorom rozvoja celého regiónu.
[úprava] 4/2006
Malta (oficiálny názov: po maltsky Repubblika ta’ Malta a po anglicky Republic of Malta) je ostrovný štát v Stredozemnom mori.
Maltské súostrovie leží na strategickom mieste v Stredozemnom mori, 95 km južne od Sicílie a 290 km západne od Tuniska. Pozostáva z nasledujúcich obývaných ostrovov:
- Malta, 246 km²
- Gozo (po maltsky Ghawdex), 67 km² (okolo 30 000 obyvateľov)
- Comino (po maltsky Kemmuna), 3 km² (obývaný predovšetkým počas turistickej sezóny)
K Malte patria aj tri ostrovčeky Cominotto, Filfla Island a St. Paul's Island. Prevažná väčšina pobrežia všetkých ostrovov je skalnatá. Povrch sa skladá z rôznych druhov priepustného vápenca, ktorý sa používa ako stavebný materiál. Najvyšším bodom je Ta'Dmejrek (253 m). Geograficky aj geologicky patrí Malta k Európe.
Klimatické podmienky sú typické pre túto oblasť Stredozemného mora: mierne, vlhké zimné obdobie a horúce leto s prakticky nijakými zrážkami.
[úprava] 5/2006
Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade a Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu.
Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa na severozápade Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.
[úprava] 6/2006
Paríž (franc.: Paris) je hlavné mesto Francúzska. Je tiež centrom regiónu Île-de-France, zahŕňajúceho Paríž a jeho predmestia, a súčasne sám tvorí jeden z francúzskych departementov (franc.: département de Paris).
Paríž vytvára so svojimi predmestiami a satelitnými mestami tzv. Veľký Paríž, sídelnú aglomeráciu, ktorej populácia bola v r. 2004 odhadovaná na 11,5 milióna obyvateľov (posledné sčítanie ľudu v r. 1999 zistilo 11 174 743 obyvateľov). Paríž tak prestavuje nejľudnatejšiu metropolitnú oblasť Európskej únie po Londýne. Vlastný obvod mesta (v zásade vymedzený okružnou diaľnicou a dvoma lesíkmi), z historických dôvodov pomerne malý, má oproti tomu podľa odhadov z r. 2004 len 2 142 800 obyvateľov (2 125 246 pri sčítaní r. 1999) na ploche 86,928 km² (bez Bouloňského a Vincenneského lesíka). Celá metropolitná oblasť (aire urbaine) obsahujúca 1584 obcí (commune) má rozlohu 14,518 km². Hustota osídlenia je vo vnútornom meste 24 448/km², v celej oblasti parížskej aglomerácie potom 770/km² (podľa údajov z roku 1999).
[úprava] 7/2006
Udiča je obec na Slovensku v okrese Považská Bystrica.
Obec Udiča leží na severozápade Slovenska na pravom brehu Váhu v Púchovskom prelome pri ústí Marikovského potoka. Patrí do okresu Považská Bystrica, kraj Trenčiansky. Tvorí vstupnú bránu do Marikovskej doliny, ktorá je najdlhšia v okrese Považská Bystrica.
Katastrálne územie samotnej Udiče leží v doline stredného toku Váhu severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Javorníkov a Strážovských vrchov. Okolie Udiče patrí ku karpatskej horskej sústave a to k Západným Karpatom.
Udiča susedí na východe s obcami Stupné, Jasenica, Šebešťanová a mestskými časťami Považskej Bystrice Orlové a Považské Podhradie, na severe s Hatným a Klieštinou, na západe s obcou Nimnica a mestom Púchov. Južnú hranicu tvorí rieka Váh oddeľujúca Udiču od obce Milochov na druhom brehu. Od okresného mesta Považská Bystrica je vzdialená približne 8 km a od mesta Púchov asi 10 km.
Udiča je najnižšie položenou obcou okresu Považská Bystrica. Stred obce leží v nadmorskej výške 291 metrov nad morom. Najvyšším vrchom sú Klapy vypínajúce sa do výšky 654 metrov nad morom.
[úprava] 8/2006
Petržalka (po maďarsky Ligetfalu, po nemecky Engerau) je mestská časť Bratislavy s najväčším počtom obyvateľov a najhustejšie obývaná oblasť na Slovensku i v strednej Európe.
Pôvodne to bola malá vidiecka obec pri Bratislave s názvom Engerau (z nem. "úzka niva"). Nachádza sa na pravom brehu rieky Dunaj a v súčasnosti má okolo 117.000 obyvateľov. S ľavým brehom Dunaja ju spája 5 mostov — Starý most, Nový most, Prístavný most, Most Lafranconi a najnovší Most Apollo, ktorý bol uvedený do prevádzky v septembri 2005.
Podstatná časť územia Petržalky je zastavaná betónovými panelovými obytnými domami, ktoré vytvorili najväčšie sídlisko v strednej Európe. Nachádzajú sa tu aj dve umelo vytvorené jazerá, Veľký Draždiak a Malý Draždiak. Taktiež sa tu nachádza obchodné a zábavné centrum Aupark. Nachádza sa tu dostihová dráha, ktorá slúži primárne na dostihy, ale tiež sa využíva na sobotnú "burzu".
[úprava] 9/2006
Obec Udiča leží na severozápade Slovenska na pravom brehu Váhu v Púchovskom prelome pri ústí Marikovského potoka. Patrí do okresu Považská Bystrica, kraj Trenčiansky. Tvorí vstupnú bránu do Marikovskej doliny, ktorá je najdlhšia v okrese Považská Bystrica.
Katastrálne územie samotnej Udiče leží v doline stredného toku Váhu severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Javorníkov a Strážovských vrchov. Okolie Udiče patrí ku karpatskej horskej sústave a to k Západným Karpatom.
Udiča susedí na východe s obcami Stupné, Jasenica, Šebešťanová a mestskými časťami Považskej Bystrice Orlové a Považské Podhradie, na severe s Hatným a Klieštinou, na západe s obcou Nimnica a mestom Púchov. Južnú hranicu tvorí rieka Váh oddeľujúca Udiču od obce Milochov na druhom brehu. Od okresného mesta Považská Bystrica je vzdialená približne 8 km a od mesta Púchov asi 10 km.
Obec tvorí niekoľko miestnych častí, kedysi samostatných obcí. Samotná Udiča sa skladá z bývalej Veľkej Udiče na ľavom brehu Marikovskeho potoka, Malej Udiče na jeho pravom brehu, osady Podvažie na brehu Váhu smerom na Považskú Bystricu a obce Okrut, ktorá zanikla v roku 1955 výstavbou Priehrady mládeže, pričom väčšinu jej obyvateľov presídlili do Udiče. Pod Udiču patrí aj miestna časť Prosné, vzdialená približne 2 km od centra obce smerom na Dolnú Marikovú, Upohlav, asi 2 km smerom na Púchov a Uhry, malá osada ležiaca pod vrchom Klapy asi 3 km od obce smerom na Považskú Bystricu.
Udiča je najnižšie položenou obcou okresu Považská Bystrica. Stred obce leží v nadmorskej výške 291 metrov nad morom. Najvyšším vrchom sú Klapy vypínajúce sa do výšky 654 metrov nad morom.
[úprava] 10/2006
Poľsko, dlhý tvar Poľská republika, je štát nachádzajúci sa v strednej časti Európy. Poľsko susedí s Bieloruskom, Českom, Litvou, Nemeckom, Ruskom, Slovenskom, Ukrajinou. Na severe tvorí prirodzenú hranicu Baltské more.
Názov Poľsko sa odvodzuje od názvu kmeňa Poľania, ktorý žil vo Veľkopoľsku (časť Poľska). Slovo Polanie sa dá preložiť ako obývajúci otvorené polia. Je možné pripustiť, že hlavnou náplňou toho kmeňa bolo roľníctvo, na rozdiel od iných vtedajších kmeňov, napr. Vislanov či Mazovčanov, obývajúcich lesnaté oblasti.
V minulosti sa používal aj latinský názov terra Poloniae – Poľská zem alebo Regnum Poloniae. Názov Poľsko sa začal používať pre celú krajinu v 11. storočí. Zem Polanov sa od 14. storočia nazývala Staropoľsko, neskôr Veľkopoľsko, na rozdiel od Malopoľska na juhu.
Iné názvy Poľska a Poliakov (Lechia, po turecky: Lechistan, po litovsky: Lenkija, Lenkas, po rusky: Lechien, Lach, po nemecky: Lechien, po maďarsky: Lengyelorszag, Lengyel, po latinsky: Lechia, Lechites, po rusínsky: Lach, po starosloviensky: Lęchowie, Lęch) sú odvodené od názvu kmeňa Ledzania čiže Lachovia, ktorý, ako sa všeobecne usudzuje, obýval juhovýchodnú časť Poľska.
