Johannes Hevelius

Z Wikipédie

Johannes Hevelius

Johannes Hevelius alebo Johann Hewelke alebo po nemecky Johannes Hewel alebo po poľsky Jan Heweliusz (* 28. január 1611, Gdaňsk – † 28. január 1687, bol astronóm; nazývaný aj zakladateľ lunárnej topografie.

Narodil sa v Danzigu (teraz Gdaňsk, v Poľsku), v mestečku vtedajšej Poľsko-Litovskej únie v roku 1611 rodine bohatých pivovarníkov českého pôvodu. V roku 1630 vyštudoval právo v Leidene; cestoval do Anglicka a Francúzska a v roku 1634 sa usadil vo svojom rodnom meste ako pivovarník a člen mestskej rady. Od roku 1639 sa jeho hlavným záujmom stala astronómia, hoci sa celý svoj život zaoberal mestskými záležitosťami. V roku 1641 postavil observatórium na svojom dome, ktoré mal vybavené výbornými prístrojmi, vrátane vlastnoručne zhotoveného ďalekohľadu bez tubusu s ohniskovou vzdialenosťou 45,7 m. 29. januára 1660 navštívil observatórium poľský kráľ Ján II. a kráľovná Mária Gonzagová.

Hevelius pozoroval slnečné škvrny v rokoch 1642-1645 venoval štyri roky mapovaniu mesačného povrchu, objavil libráciu Mesiaca a publikoval svoje výsledky v diele Selenographia (1647). Objavil štyri kométy (v rokoch 1652, 1661, 1672 a 1677), kométa z roku 1661 je pravdepodobne totožná s kométou Ikeya-Zhang) a navrhol myšlienku, že podobné telesá obiehajú po parabolických dráhach okolo Slnka.

26. septembra 1679 jeho observatórium, prístroje a knihy zničil plameň. Túto katastrofu opísal v predhovore k dielu Annus climactericus z roku (1685). Rýchlo obnovil škody, aby mohol pozorovať Veľkú decembrovú kométu roku 1680. Pri požiari utrpel šok a jeho zdravie sa zhoršilo. Zomrel 28. januára 1687.

Medzi jeho práce patria:

Historiola Mirae (1662), v ktorej nazval periodickú premennú hviezdu Omikron Ceti názvom Mira, alebo Prekrásna.
Prodromus cometicus (1665)
Cometographia (1668)
Machina coelestis (prvá časť, 1673), obsahovala opis jeho prístrojov; druhá časť je veľmi vzácna, takmer celé dielo zhorelo pri požiari v roku 1679.
Heveliove pozorovania premennej hviezdy Mira sú zahrnuté v diele Annus climactericus.
Jeho katalóg 1564 hviezd bol vydaný posmrtne v diele Prodromus astronomiae (1690). Merania vykonal pomocou prístrojov používaných od antiky (kvadrant), čím sa dostal do sporu s Robertom Hookom.
V jeho atlase s 56 listami nazvanom Firmamentum Sobiescianum vydanom tiež posmrtne (1690), zaviedol jedenásť nových súhvezdí, z nich sedem (Jašterica, Líška, Malý Lev, Poľovné psy, Rys, Sextant a Štít Sobieského) bolo prijatých medzi oficiálne.