Jaskyňa
Z Wikipédie
Jaskyňa je prírodný podzemný dutinový priestor, ktorý vzniká buď v krase postupným odplavovaním horniny, vo vulkanických horninách ako dutina po plynoch, alebo na pobreží pôsobením prílivových vĺn (abrázna jaskyňa). Štúdiom jaskýň sa zaoberá odvetvie geomorfológie - speleológia.
Obsah |
[úprava] Delenie jaskýň
Jaskyne sú tvorené geologickými procesmi, ktoré môžu ešte obsahovať kombinácie chemických procesov, tektonických síl a atmosferického pôsobenia.
[úprava] Primárne
Niektoré jaskyne vznikajú zároveň s horninou. Nazývame ich pôvodné alebo primárne jaskyne, napríklad Ochtinská aragonitová jaskyňa. Podobne vznikajú aj lávové jaskyne.
[úprava] Sekundárne
Sekundárne jaskyne vznikajú neskoršou postupnou eróziou už vzniknutej horniny, napríklad Domica.
[úprava] Život
Jaskyne sú jednými z najnehostinnejších miest na Zemi. Celý rok v nich panuje tma a zima, niekedy teploty po celý rok neprekročia 0 °C. Aj napriek tomu jestvujú rozmanité formy života, ktoré sa na takéto prostredie prispôsobili. Slepé, bezfarebné a skoro priehľadné garnáty, červy, hmyz, mloky a jaskynné ryby. Odborný názov živočícha žijúceho v jaskynnom spoločenstve je troglobiont. Z rastlín to bývajú rôzne druhy jednoduchých plesní a machov. Jaskyne slúžia aj ako prechodné útočisko pre netopiere, zdržujúce sa v nich iba počas dňa, no niktoré druhy v nich aj prezimuvávajú. Pri povrchu si tu nachádzajú úkryt dočasne aj niektoré cicavce.
[úprava] Archeológia
V priebehu dejín primitívni ľudia užívali jaskyne na bývanie a ochranu pred nepriazňou počasia, na pochovávanie, alebo ako kultové obradné miesta. Keďže fragmenty tých čias sú na svojom mieste dobre chránené pred klimatickými a inými nepriaznivými zmenami stávajú sa nedoceniteľnými v odhaľovaní spôsobu života týchto ľudí. Nástenné maľby sú samostatnou zaujímavosťou a predstavujú azda najstarší známy umelecký prejav človeka. Najstaršie jaskynné osídlenie u nás bolo dokumentované v jaskyni Čertova pec, bohaté nálezy pochádzajú aj z Domice a Liskovskej jaskyne [[1]].
Jaskyňe sú tiež dôležité pre geologický výskum, pretože môžu odhaliť podrobnosti o minulých klimatických podmienkach obsiahnutých v nánosových vrstvách.
[úprava] Symbolika
Tajuplná brána k podzemnému svetu bola oddávna považovaná za kultový priestor predstavujúci vstup do nadprirodzena. Pre mnohé kultúry symbolizovala napríklad rodiace materské lono.
V architektúre ju symbolizuje výklenok v stene zvaný nika. Podobné útvary sú aj mihrab v islamskej mešite, alebo apsida v kresťanskom kostole.
[úprava] Využitie
Jaskyne sú dnes často využívané na rekreáciu. Jaskyniarstvo sa napríklad stalo obľúbeným spôsobom skúmania jaskýň. Pre menej dobrodružné povahy sa premenila časť najkrajších podzemných priestorov na sprístupnené jaskyne s umelým osvetlením, schodiskami a chodníkmi umožňujúcimi prechod týmito priestormi s minimálnou námahou. Jaskyňe sa tiež využívajú pri ličbe ochorení dýchacích ciest takzvanou speleoterapiou.
[úprava] Sprístupnené jaskyne Slovenska
Na našom území sa nachádza viac ako 4000 jaskýň. Zo všetkých týchto známych a preskúmaných jaskýň na Slovensku, je verejnosti sprístupnených iba dvanásť. V niektorých prameňoch sa môžme dočítať, že sprístupnených jaskýň je trinásť. Rátajú medzi sprístupnené jaskyne aj travertínovú jaskyňu pod Bojnickým zámkom, ktorá sa však s ostatnými dvanástimi dá len ťažko porovnávať. Tvorí ju iba jediná kruhová sieň priemeru 22 m s niekoľkými menšími odbočkami. V stredoveku ju objavili studniari, neskôr bola úkrytom pre obyvateľov Bojnického zámku. Ak však berieme do úvahy iba tých dvanásť, tak sú to jaskyne:
- Belianska jaskyňa
- Bystrianska jaskyňa
- Demänovská jaskyňa Slobody
- Demänovská ľadová jaskyňa
- Dobšinská ľadová jaskyňa
- Domica
- Driny
- Gombasecká jaskyňa
- Harmanecká jaskyňa (Izbica)
- Jasovská jaskyňa
- Ochtinská aragonitová jaskyňa
- Važecká jaskyňa
Turisticky sprístupnené jaskyne Slovenska sú:
- Jaskyňa mŕtvych netopierov [2]
- Zlá diera [3]
- Krásnohorská jaskyňa [4]
[úprava] Turisticky neprístupné jaskyne
O skutočnosti, že Slovensko v celosvetovom meradle patrí medzi krajiny s najväčším bohatstvom krasových javov, vie spomedzi širšej verejnosti iba málokto. Jej pozornosť je zvyčajne zúžená len na niekoľko jaskýň, populárnych pre možnosť ich návštevy počas turistického či poznávacieho výletu. O ostatku z viac ako 4000 v súčasnosti na Slovensku evidovaných jaskýň sú informácie známe zvyčajne iba nemnohým odborníkom a nadšencom.
