Ebooks, Audobooks and Classical Music from Liber Liber
a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z





Web - Amazon

We provide Linux to the World


We support WINRAR [What is this] - [Download .exe file(s) for Windows]

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
SITEMAP
Audiobooks by Valerio Di Stefano: Single Download - Complete Download [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Alphabetical Download  [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Download Instructions

Make a donation: IBAN: IT36M0708677020000000008016 - BIC/SWIFT:  ICRAITRRU60 - VALERIO DI STEFANO or
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Hypatia - Wikipédia

Hypatia

Z Wikipédie

Hypatia
Zväčšiť
Hypatia

Hypatia (* okolo 370 – † 415, Alexandria) bola grécka filozofka, dcéra matematika a astronóma Thóna z Alexandrie. Otec od detstva vštepoval dcére lásku k vedám, záujem o poznanie. Dal Hypátii skvelé vzdelanie. Hypátia slobodne vykladala diela takých známych mysliteľov minulosti ako Platón a Aristoteles. Vo filozofii, ako hovorili súčasníci, prevýšila všetkých svojich predchodcov. Legendárne znalosti, skromnosť a schopnosť verejného prejavu Hypatie rozkvitali v ére Veľkej knižnice v Alexandrii.

Keď dokončila svoje vzdelanie, blesk jej rozumu a talentu sa ukázal natoľko nápadný, že jej bola ponúknutá katedra filozofie. Toto postavenie jej zabezpečilo aj miesto v mestskej rade, mohla sa zúčastňovať na riadení mesta. Prvýkrát v histórii sa žena stala profesorkou. V jej tvári je úsilie ženy antiky, dosiahnuť úplnú slobodu a byť rovnocennou mužom. Vo filozofii dosiahla naplnenie a uskutočnenie tohto úsilia.

Jednou z príčin nepriazni kresťanov k Hypátii bola jej krása, múdrosť a postavenie, ktoré zastávala, ju robilo centrom pozornosti vo vzdelaných kruhoch v Alexandrii. Zaoberala sa matematikou, astronómiou a filozofiou. Pôsobila v Alexandrii ako prvá žena-učiteľka novoplatónskej filozofie. Najvýznamnejším z jej žiakov bol Synesios z Kyrény, ktorý ju v niekoľkých listoch chváli.

Slobodne sa stretávala so všetkými, ktorí si želali učiť sa, alebo dostať vysvetlenia ťažkých častí z Platóna a Aristotela, chýry o jej živote dávali veľa podnetov pre výmysly a predsudky. Ženy na ňu pozerali s podozrením, často ju volali mužatkou a obviňovali ju z neskromnosti. Hypátia naozaj chodila po uliciach v odeve filozofa - tak chodili do tých čias len muži. Žila slobodne a nenútene, presne tak, ako sa patrí žiť slobodnej žene. Ako rozumná žena nikdy neprekročila rámec slušného správania. Mala veľa nápadníkov, ktorých však odmietala. Veľa cestovala a dopisovala si s ľuďmi z celého Stredomoria. Jej dom bol vždy plní hostí, jej prednášky prichádzali počúvať ľudia zo všetkých strán sveta, jej rozum, vedomosti, výrečnosť, skromnosť a krása vyvracali nepekné výmysly. Na jej prednášky chodili skupiny nadšených obdivovateľov, ba aj kresťanskí poslucháči. Jedny hovorili, že sa podobala na samú bohyňu Paládu, druhý v nej videli prevtelenie ducha Platóna a tela Afrodity, tretí vyjadrovali svoj obdiv, porovnávajúc ju s tromi veľkými gréckymi bohyňami.

Keď sa v Ríme dostal k moci jej nepriateľ biskup Kyrill Alexandrijský, ktorý ju nenávidel pre jej slávu, rozum, krásu, pre nezávislosť, pre svet, ktorý dávala svojim žiakom. Pre vplyv, ktorý mala na všetkých vzdelaných ľudí, za jej predpoveď učenia proti bohu, zafarbeného prekliatím cirkevného pohanstva, ocitla sa v ohnisku stretov medzi kresťanmi a pohanmi. Ani toto nebezpečie ju však neodradilo od vyučovania.

Pokročila dosť ďaleko v štúdiu kužeľosečiek a nadviazala na Diofantove práce. Venovala sa hlavne aplikáciám matematiky. Pripisuje sa jej autorstvo troch veľkých pojednaniach o geometrii, algebre a astronómii. Vynašla niekoľko prístrojov: na destiláciu vody, na stanovenie mernej tiaže vody, v astrometrii sa jej pripisuje pomoc pri vývoji astrolábu pre merania na oblohe. Jej meno nesie jeden z kráterov na Mesiaci a v roku 1884 bola po nej pomenovaná platnétka 238 Hypatia, ktorá má predpokladaný priemer 156 km a jej jasnosť je 12,3 mag.

Príklad Hypátie niesol zo sebou protest proti nástupu kresťanstva, na postavenie ženy, a súčasne na antickú kultúru. Jej Tragický osud svedčí o tom, že mnohí radoví kresťania prijímali filozofa v šatách práve ako protirečenie kresťanských noriem, ako protest proti kresťanizácii.

Stalo sa to v marci 415 roku. Nič netušiaca Hypátia sa vracala domov a bola neočakávane prepadnutá oddielom vzbúrencov. Útočníci nemali dôvod tvrdiť, že na tento útok dal príkaz sám Kyrill. Krutí hrdlorezi násilne vytiahli Hypáciu z povozu a dovliekli do kostola. Krásnu ženu vyzliekli donaha, nenávistne dobili jej telo, nosiace v sebe všetko najlepšie, čo sa ešte uchránilo zo slávnej antiky a vydali strašnej poprave: ostrými mušľami a črepinami roztrhali na kúsky jej telo, jej ostatky vyniesli z chrámu, porozhadzovali po meste, alebo spálili. Táto strašná udalosť otriasla všetkými. Aj Kyrill bol zarmútený touto udalosťou, lebo taká odplata sa vymykala zo všetkých kresťanských aj ľudských noriem. Hypátia bola obeťou náboženského fanatizmu a okolností.

Hypátia „s rozumom Atény, postavu Héry, krásou Afrodity“ bola poslednou hviezdou antiky, svietiacou svojím prenikavým svetlom na uhasínajúcej oblohe. Po jej smrti upadla alexandrijská škola a vláda kresťanov bola úplná . V celom Grécku sa už neobjavil nikto, kto by pokračoval vo veľkej a slávnej práci gréckych matematikov.

Po uplynutí nejakého času sa Hypátia stala pohanskou mučeníčkou a uctievali ju tak, ako kresťania uctievajú svojich nespočetných mučeníkov a svätých. Dve náboženstvá ako by sa pomerili a stretli v obraze - spôsoboch tejto neobyčajnej ženy, tragický osud ktorej do dnešných dní nemôže nechať na pokoji, ľahostajným ani jedného človeka.


  • „Hypácia s rozumom Atény, postavou Héry, krásou Afrodity“ bola poslednou hviezdou antiky, svietiacou svojím prenikavým svetlom na uhasínajúcej oblohe.
  • „Ponechajte si právo rozmýšľať, dokonca rozmýšľať zle je lepšie ako nemyslieť vôbec“
  • „Najstrašnejšia vec je učiť povery ako pravdu“
  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
Our "Network":

Project Gutenberg
https://gutenberg.classicistranieri.com

Encyclopaedia Britannica 1911
https://encyclopaediabritannica.classicistranieri.com

Librivox Audiobooks
https://librivox.classicistranieri.com

Linux Distributions
https://old.classicistranieri.com

Magnatune (MP3 Music)
https://magnatune.classicistranieri.com

Static Wikipedia (June 2008)
https://wikipedia.classicistranieri.com

Static Wikipedia (March 2008)
https://wikipedia2007.classicistranieri.com/mar2008/

Static Wikipedia (2007)
https://wikipedia2007.classicistranieri.com

Static Wikipedia (2006)
https://wikipedia2006.classicistranieri.com

Liber Liber
https://liberliber.classicistranieri.com

ZIM Files for Kiwix
https://zim.classicistranieri.com


Other Websites:

Bach - Goldberg Variations
https://www.goldbergvariations.org

Lazarillo de Tormes
https://www.lazarillodetormes.org

Madame Bovary
https://www.madamebovary.org

Il Fu Mattia Pascal
https://www.mattiapascal.it

The Voice in the Desert
https://www.thevoiceinthedesert.org

Confessione d'un amore fascista
https://www.amorefascista.it

Malinverno
https://www.malinverno.org

Debito formativo
https://www.debitoformativo.it

Adina Spire
https://www.adinaspire.com