Straka čiernozobá
Z Wikipédie
| Straka čiernozobá | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pica pica Linnaeus, 1758 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá: straka obyčajná |
||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Straka čiernozobá alebo straka obyčajná (Pica pica) je spevavac z čeľade krkavcovitých.
Meria skoro toľko ako vrana túlavá (46 cm). Má dlhý stupňovitý chvost. Sfarbenú má hlavu, hruď a chrbát dočierna, brucho a ramená sú biele, krídla sú kovovo lesklé. Pri lete je na krídlach vidno čierne orámovanie bielych ručných letiek. Pri lete má nápadne dluhý chvost a typickú kontrastnú kresbu. Lieta s chrakteristickými veslovitými údermi krídiel. Samec a samica sa navzájom neodlišujú, mladé jedince majú kratší chvost a operenie bez lesku.
Hlas - hlasité škreky, menej polohlasné štebotanie. Vydáva „šak-čak“, niekedy „šakerak“ alebo „kek-kek“.
Rozšírenie - rozsiahle územie od západného pobrežia Írska, Pyrenejského polostrova a Maroka po Korjatské pohorie a Kamčatku na východe. Na severe zasahuje najďalej v Škandinávii (70° N). Svojim výskytom se dotýka severného polárneho kruhu ešte v oblasti medzi Bielym morom a Uralom, v Západosibířskej nížine v povodí Obu a Jeniseja, a v Anadyrskej nížine na Ďalekom východe. Na juhu zostupuje až na severoafrické pobrežie, do Saudskej Arábie (15° N), južnej Číny a Taiwanu. Žije aj v Severnej Amerike.
U nás sú straky rozšírené po celom území. Najradšej obývajú otvorenú krajinu s roztúsenými stromami, alejami, stromoradami a pásmi krovín. Nevyhýbajú sa ani ovocným záhradám a malým lesíkom. Straky sú najčastejšie zastihnuté v nížinách a v stredných polohách do 900 m n.m.
Hniezdenie - hniezdia v apríli až máji raz za rok. Hniezdo je veľké, zhora kryté často strieškou z vetiev, umiestnené vysoko na stromoch. Hniezdo je tvorené z vetiev a paličiek, hniezdna kotlina je vytvorená z blata a hliny s vnútorným priemerom až 20 cm a hĺkou 15 cm. Túto vystelú vrstvou vetviček a hore jemnou výstelkou tráv, korienkou, vlákien a chlpov.
Samice znášajú 6 - 7 zelenkstých husto tmavohnedo škvrnitých vajec, na ktorých sedia samé asi 17 - 18 dní, mláďatá potom kŕmia obdivaja rodičia asi 22 - 27 dní.
Potrava - v zimných mesiacoch v nej prevažuje zložka rastlinná, v letných naopak živočíšna. V čase kŕmenia mláďat straky nejprv zbierajú malé bezstavovce (pavúky, húsenice, larvy), neskôr chrobáky, červy, blanokrídlovce a drobné stavovce (hlavne hraboše a zdochliny). Podiel vajec a mláďat drobných spevavcov je veľmi nízky a samozrejme je časovo obmedzený práve len na obdobie hniezdenia. V lete a na jeseň v potrave prevažujú rôzne plody (bobule, čerešne, hrušky) a semená, ktoré sú významné najmä v zime. V mestách do svojho jedálneho lístka pridávajú odpadky a živočíchy, ktoré zomreli pod kolesami áut.
