Messerschmitt Bf 109
Z Wikipédie
| Messerschmitt Bf 109 | |
|---|---|
 |
|
| Typ: | Stíhačka |
| Výrobca: | Messerschmitt |
| Konštruktér: | Willy Messerschmitt |
Messerschmitt Bf 109 bolo nemecké stíhacie lietadlo druhej svetovej vojny. Od konca 30. roky 20. storočia bolo hlavným typom Luftwaffe, na tomto stroji lietali nejúspešnejší nemeckí letci.
Obsah |
[úprava] Vznik a vývoj
[úprava] Od prototypu po „Emila“
Vývoj preslávenej stodeviny začal v roku 1934, kedy Luftwaffe zadala konkurz na vývoj moderného stíhacieho lietadla. Do konkurzu sa prihlásilo niekoľko firiem, ale do záverečných skúšok sa dostali iba dva prototypy. Jedným bol He 112 firmy Heinkel a Bf 190 firmy Messerschmitt. Obidva stroje boli moderné celokovové dolnoplošníky so zaťahovateľným podvozkom. Bf 109 vyšiel nakoniec zo skúšiek ako víťaz. Prvý prototyp Bf 109 V-1 zatiaľ lietal s britským motorom Rolls Royce Kestrel a bolo patrné, že využíva prvky viacmiestneho stroja Bf 108 Taifun, ktorý bol len nedávnym úspechom konštruktéra Willyho Messerschmitta.
Prvé tri prototypy absolvovali skúšky a v roku 1936 bola objednaná sériová výroba nového radu Bf 109 B s motorom Jumo 210 A s výkonom 610 k. Motor vtedy poháňal dvolistovú nastaviteľnú vrtuľu. Výzbroj bola zatiaľ tvorená tromi guľometmi ráže 7,92 mm.
Prvé z týchto strojov absolvovali krst ohňom v Španielskej občianskej vojne, kde sa po prvý krát stretli s novými sovietskymi strojmi I-16. Nové Messerschmitty sa proti nim osvedčili a tak padlo rozhodnutie zvýšiť výrobu verzie B. Tá sa po inštalácii novej trojlistej vrtule a dodatočnej inštalácii guľometov do krídel zmenila postupne na verzie C a po inštalácii silnejšieho motoru v roku 1938 na verziu D.
Kvôli posilňovaniu výzbroje a novým motorom sa začalo pracovať na novej verzii, ktorá mala byť označená E. „Emil“ získal novú pohonnú jednotku - motor Daimler Benz DB 601. Zmien sa dočkal aj drak, prebehli zmeny umiestnenia chladiča spod motora pod krídla, bola inštalovaná trojlistá vrtuľa. Prvé sériové stroje boli označené Bf 109 E-1 a začali sa vyrábať v roku 1939. Jeho nasledovník bola verzia E-3, ktorá mala v dutej hriadeli motora inštalovaný 20 mm kanón Oerlikon. Táto konfigurácia však bola v dôsledku prehrievania zbrane, jej zníženej životnosti a víbraácií, ktoré vplývali na životnosť motora dočasne zavrhnutá. Prvá jednotka vyzbrojená týmto typom bola JG88.
V priebehu bitky o Britániu sa objavila ďalšia verzia Bf 109 E-4, ten sa líšil umiestnením kanónov MG-FF do krídel, novým „hranatejším“ prekrytom kabíny s čelným pancierovým sklom ako aj rôznymi inými dorbnými zmenami. Nasledujúca úprava E-4/B bol už stíhací bombardér, ktorý na závesníku ETC-500 pod trupom mohol niesť 500 kg bombu. Stroje s novým motorom označovali E-4/N. Boli taktiež vyrobené i fotoprieskumné stroje verzie E-4, E-6 a E-7 označené /U, ktoré niesli kamery RB-50/30. Pre Severoafrické bojisko boli upravené verzie E-4/ Trop a E-7/Trop. Najväčšou zmenou bol podstatné zväčšený protiprachový filter na ľavej strane motora. V trupovej schránke bolo uložené jedlo, voda, lieky a puška, ktorá mala zväčšiť pravdepodobnosť prežitia letca v púštnych podmienkach.
[úprava] Technické údaje verzie E-3
| Rozpätie | 9,90 m |
| Dĺžka | 8,70 m |
| Výška | 2,44 m |
| Nosná plocha | 16,40 m |
| Vzletová hmotnosť | 2 670 kg |
| Maximálna rýchlosť pri zemi | 470 km/h |
| Maximálna rýchlosť vo výške 1 000 m | 493 km/h |
| Maximálna rýchlosť vo výške 6 000 m | 536 km/h |
| Dostup | 11 000 m |
| Dolet | 660 km |
[úprava] „Fridrich“
Už pri posledných verziach Bf 109 E bolo zrejmé, že tento typ dosiahol svoj zenit. Vylepšenia jeho draku už neprinášali potrebné podstatné zvýšenie výkonov. Konštrukčná kancelária začala pracovať na zabudovaní nového motoru DB-601 E s výkonom 1350 k do prepracovaného draku. Zmeny boli badateľné najmä na inak riešenej kapotáži motora, chladiče na krídlach boli zmenšené, krídla dostali nové oblé zakončenie, čím sa zvýšila nosná plocha, odstránené boli vzpery vodorovných chvostových plôch. Spevnená bola zadná časť trupu, prebehli aj mnohé iné vnútorné úpravy. Nový stroj sa tak dosť líšil od svojho predchodcu. Luftwaffe si od nového Messerschmita Bf 109 F sľubovala nadobudnutie prevahy nad britskými Spitifirmi Mk. II. „Fridrich“ na jar 1941 skutočne znamenal pre RAF nepríjemné prekvapenie. Jedinou chybičkou nového stroja bola relatívne slabá výzbroj pozostávajúca z 2 guľometov MG 17 a 20 mm kanóna v dutej osi vrtule. S výzbrojou sa ako to býva zvykom laborovalo, a tak verzie F-1 mali kanón MG FF/M, F-2 15 mm MG 151 a F-4 20 mm MG 151/20. Po počiatočných problémoch sa verzia F stala medzi nemeckými letcami najobľúbenejšia, kvôli svojej vyváženosti manévrovacích schopností a výkonu motora. Počas napadnutia ZSSR bola polovica stíhacích jednotiek Luftwaffe na východe vyzbrojná Messerschmitmi 109 verzie F.
Ďalšie verzie F-2 a F-4 sa okrem rozdielov vo výzbroji líšili použitím zariadenia GM-1 Anlage na priame vstrekovanie oxidu dusného do motora, pre krátkodobé zvýšenie výkonu. Celkovo bolo vyrobených 2000 ks verzie F.
[úprava] Technické údaje verzie F-4
| Rozpätie | 9,92 m |
| Dĺžka | 9,02 m |
| Výška | 2,50 m |
| Nosná plocha | 16,10 m |
| Vzletová hmotnosť | 2 900 kg |
| Maximálna rýchlosť vo výške 6 200 m | 624 km/h |
| Dostup | 12 000 m |
| Dolet | 998 km (s prídavnou nádržou) |
[úprava] „Gustav“
Po nasadení Bf 109 F sa predpokladalo, že bude vývoj Bf 109 ukončený. Na fronte ho mali postupne nahradiť Focke-Wulfy Fw 190 a stroje Me 209. Vývoj nových Me 209 však viazol a ani Focke-Wulfy 190 neboli dodávané v dostatočnom objeme aby pokryli požiadavky nemeckého letectva. Podlo teda rozhodnutie pokračovať vo vývoji Bf 109.
Verzia Bf 109 F sa mala ďalej zlepšovať. Nedostatkom bola najmá slabá výzbroj, jej vylepšeniu však musel zodpovedať aj zvýšený výkon motora. Preto bol do draku Bf 109 F zabudovaný nový motor DB-605A s výkonom 1470 k. Nová verzia BF 109 G sa tak veľmi podobala na Bf 109 F-4. Prvé verzie niesli dokonca rovnakú vyzbroj. Ale už verzia G-1/Trop mala na motore charakteristické vyduté výstupky, pod nimi sa ukrývali zväčšené závery 13 mm guľometov MG 131. G-4 mal väčšie kolesá podvozku. G-5 zasa zväčšenú smerovku.
Najrozšírenejšia zostala verzia G-6 vyrábaná od jesene 1942. Tá sa vyznačovala svojou silnejšou výzbrojou a možnosťou meniť konfiguráciu zbraní priamo v poľných podmienkach. Typický bol variant G-6/U4 s dvomi 20 mm MG 151/20 kanónmi pod krídlami, 30 mm kanónom MK 108 strieľajúcim dutým hriadeľom vrtule a dvoma 13 mm guľometmi MG 131 nad motorom. Stroje mali možnosť niesť prídavnú nádrž, bomby, či neriadené rakety proti bombardovacím zväzom. Neskôr sa jednotlivé typi upravovali na verziu G-10. Tá sa odlišovala novým prekrytom kabíny (takzvaný Gallandov kryt). Prebehli drobné úpravy prekrytu kabíny a iné.
Celkovo bolo vytvorených mnoho variantov verzie G, tu je ich zjednodušený prehľad:
Bežné úpravy boli označené Umrüst-Bausatz:
- U1 Messerschmitt P6 úprava súvisiaca s nastaviteľnou vrtuľou, iba pri prototypoch
- U2 GM-1 prídavné spaľovanie
- U3 MW 50 prídavné spaľovanie
- U4 30 mm kanón MK 108 zabudovaný do hriadele motora
Rôzne zbraňové úpravy (Rüstsatz):
- R1 závesník pre 250 alebo 500 kg bombu
- R2 závesníky pod krídla pre štyri 50 kg bomby alebo dve neriadené 210 mm rakety WGr21 (poprípade, pre verzie G-1 až G-4 táto úprava znamenala prieskumnú úpravu)
- R3 závesník pre 300 l prídavnú nádrž
- R4 dva 30 mm kanóny MK 108 pod krídlami
- R6 dva 20 mm kanóny MG 151/20 pod krídlami
Známe varianty:
- G-1 (stíhač)
- G-1/R2 (odľahčný stíhač - odstránené zariadenie GM1 a pancierovanie)
- G-1/U2 (výškový stíhač so zariadením GM1)
- G-1 Trop (nevyrábal sa sŕiovo)
- G-2 (ľahký stíhač)
- G-2/R1 (stíhací bombardér - mohol niesť svoje prídavné nádrže pod krídlami, predĺžené ostrohové koleso)
- G-2/R2 (prieskumný stíhač)
- G-2 Trop (verzia na Severoafrické bojisko)
- G-3 (stíhač na bázi verzie G-1 s rádiom, postavených iba 50 ks)
- G-4 (prieskumný stíhač)
- G-4/R2 (prieskumný stíhač)
- G-4/R3 (prieskumný stíhač)
- G-4 Trop (prieskumný stíhač pre podmienky Severoafrického bojiska)
- G-4/U3 (prieskumný stíhač so zariadením MW50)
- G-4y (veliteľský stroj)
- G-5 (stíhač)
- G-5/U2 (výškový stíhač s prídavným spaľovaním GM1)
- G-5/U3 (vybavený zariadením MW-50)
- G-5/AS (výškový stíhač s motorom DB 605AS)
- G-5y (veliteľský stroj)
- G-6 (ľahký stíhač)
- G-6/R2 s štyrmi 50 kg bombami (stíhací bombardér), alebo dvoma raketami Wfr.Gr. 21 (proti bombardovacím zväom)
- G-6/R3 (prieskumný stíhač)
- G-6/R6 (stíhač s dodatočne inštalovanými 20 mm kanónmi)
- G-6 Trop (verzia na severoafrické bojisko)
- G-6/U2 (stíhač so zariadením GM1)
- G-6/U3 (stíhač so zariadením MW-50)
- G-6/U4 (kanón MK 108 kalibru 30 mm v dutom hriadeli motora)
- G-6y (veliteľský stroj)
- G-6/AS (výškový stíhač s motorom DB 605AS)
- G-6/ASy (veliteľský výškový stíhač)
- G-6N (nočný stíhač, obyčajne so zbraňovou konfiguráciou R6 a radarom FuG 350Z Naxos)
- G-6/U4 N (ako G-6N ale s 30 mm kanónom MK 108 v hriadeli motora)
- G-8 (prieskumný stíhač ako verzia G-6, ale s fotokamerami inštalovanými za kabínou, niektoré stroje mali zredukovnú výzbroj)
- G-10 (stíhač s motormi DB 605D/DM/DBM)
- G-10/R5 (prieskumný stíhač)
- G-10/R6 (stíhač s dvoma dodatočnými 20 mm kanónmi)
- G-10/AS (výškový stíhač s motorom DB 605ASM)
- G-10/U4 (vybavený kanónom MK 108 v hriadeli motora)
- G-12 (dvojmiestny cvičný stroj, prerobený zo starších strojov verzie G-1 a G-5)
- G-12/R3 (stroj s 300 l prídavnou nádržou)
- G-14 (stíhač modernizovaná verzia G-6)
- G-14/R6 (stíhač s dodatočne inštalovanými 20 mm kanónmi);
- G-14/AS (výškový stíhač s motorom DB 605ASM);
- G-14/ASy (výškový veliteľský stroj);
- G-14y (veliteľský stroj);
- G-14/U4 (vybavený kanónom MK 108 v hriadeli motora)
- G-16 (stíhací bombardér); na základe verzie G-14 s prídavným pancierom, výrobu prerušil koniec vojny
[úprava] Technické údaje verzie G-6
| Rozpätie | 9,92 m |
| Dĺžka | 9,02 m |
| Výška | 2,50 m |
| Nosná plocha | 16,10 m |
| Vzletová hmotnosť | 3 196 kg |
| Maximálna rýchlosť vo výške 6 200 m | 630 km/h |
| Dostup | 11 200 m |
| Dolet | 998 km (s prídavnou nádržou) |
[úprava] „Kurfürst“
Logickou realizáciou zmien na verzii G bolo vytvorenie novej kompaktnej verzie, ktorá by zahrňovala všetky dôležité zmeny z predošlého modelu. Vznikol nový Bf 109 K. Výzbroj sa ustálila na 30 mm kanóne MK 108 v dutom hriadeli motora a dvoch 13 mm guľometoch nad motorom. Prvé stroje verzie K-4 prišli k bojovým jednotkám na jeseň 1944. Táto posledná verzia Messerschmitov Bf 109 vyrábaných cez druhú svetovú vojnu bola plnohodnotným stíhacím strojom, ktorý sa mohol postaviť aj tým najlepším stíhačom protivníka. Celkovo bolo vyrobených asi 1 700 strojov tejto verzie.
[úprava] Technické údaje verzie K-4
| Rozpätie | 9,92 m |
| Dĺžka | 9,02 m |
| Výška | 2,50 m |
| Nosná plocha | 16,10 m |
| Vzletová hmotnosť | 3 362 kg |
| Maximálna rýchlosť vo výške 6 600 m | 727 km/h |
| Dostup | 12 200 m |
| Dolet | 998 km (s prídavnou nádržou) |
[úprava] Konštrukcia verzia Bf 109 G-4
Messerschmitt Bf 109 G-6 bol jednomiestny jednomotorový samonostný dolnoplošník. Kovová kostra krídla, pevných chvostových plôch a trupu bola potiahnutá duralom. Kovová kostra pohyblivých chvostových plôch plátnom. Krycie plechy boli duralové. Radový motor poháňal kovoú trojlistú vrtuľu s nastaviteľným uhlom nábehu listov. Podvozok bol zaťahovací, tak, že hlavné podvozkové nohy sa sklápali smerom ku koncom krídla, zadná chvostová ostroha bolo pevná. Základnú výzbroj tvorili dva veľkorážne synchronizované guľomety strieľajúce okruhom vrtule a kanón strieľajúci hriadeľom motora.
[úprava] Nasadenie a používatelia
Verzie B a E-1 boli po prvý krát nasadené v Španielskej občianskej vojne, tam sa stretli so slabšimi súpermi, s ktorých mohli vynikať nanajvýš sovietske I-16, ani tie však neboli Messerschmitom rovnocennými súpermi. V období Mníchovskej krízy, kedy sa Nemecko pripravovalo na boj s Česko-Slovenskom nebola konštrukcia Bf 109 ešte nijak dokonalá, chýbalo pancierovanie, stroje mali slabú výzbroj. Ale ani zbrojárska veľmoc akou bolo Česko-Slovensko by proti nim nemohlanasadiť lepšie stroje. Jej dvojplošníky Avia B-534 by boli strojmi Bf 109 s najväčšou pravdepodobnosťou takisto deklasované. V septembri 1939, keď sa Luftwaffe účastnila útoku na Poľsko bola polovca všetkých nasadených Bf 109 verzie E, pričom najnovšie stroje typu E-3 sa už tiež dostali do boja. Poľské zastaralé stroje PZL P.11 nemali veľké šance. Väčšina z nich bola zničená ešte predtým ako mohli proti Luftwaffe vôbec zasiahnuť. Tie ktoré sa zachránili, štartujúc zo zamaskovaných vzletových dráh spôsobovali Nemcom isté problémy. Ale ani odvaha poľských letcov ich krajinu pred nacistickou okupáciou nemohla zachrániť.
Zastúpenie Bf 109 E sa v stíhacích jednotkách zvyšovalo až do roku 1941. Messerschmity Bf 109 v spolupráci s bombardovacími lietadlami čoskoro opanovali oblohu krajín Beneluxu. Podarilo sa im poraziť i početne silnejšie Francúzske letectvo a v západnej Európe im ostal jediný súper - Veľká Británia. Hňeď od začiatku bitky o Britániu boli Bf 109 na čele útoku. Luftwaffe mala zničiť britské RAF a tak zbaviť obávané britské loďstvo ochrany zo vzduchu a tým umožniť inváziu na Britské ostrovy. Nemeckí letci síce na Messerschmitoch 109 dokázali vcelku úspešne s britským letectvom bojovať, no poraziť im sa ho nepodarilo. Jednou zo slabín ktorá sa predtým veľmi neprejavovala bol slabý akčný rádius. Ten neumožňoval nemeckým stíhačom sprevádzať svoje bombardéry nad vzdialené ciele. Ťažké stíhacie stroje Me 110 na to nestačili a sami utrpeli ťažké straty takisto ako bombardovacie zväzy. Dobre organizovaný britský zdržiavací boj sa RAF oplatil. Nebo nad Anglickom, sa Nemcom nepodarilo ovládnuť.
Nasadenie strojov Bf 109 na juhu Európy, v severnej Afrike a Sovietskom zväze bolo pomerne úspešné. V Grécku a Juhoslávii im ich slabí a menej početní protivníci nedokázali vzdorovať. V prvej fáze bojov v Afrike nemeckí letci ako napríklad Hans-Joachim Marseille dosiahli veľké úspechy. V bojoch proti Sovietskemu letectvu sprvu Nemci nenarazili na žiadny markantný odpor. Skúsení piloti Bf 109 bez problémov likvidovali zastaralé sovietske lietadlá po desiatkach. Erich Hartmann dosiahol na strojoch Bf 109 neuveriteľných 352 zostrelov. O kvalitách týchto lietadiel hovrí aj fakt, že na nich skončila vojnu väčšina z najlepších nemeckých stíhacích letcov.
V rokoch 1942 až 1943 zakúpila Slovenská republika v Nemecku 30 strojov Bf 109, z toho 20 verzie E-2, E-3, E-4 a E-7. Deväť z nich bolo nasadených na východnom fronte. Na jar 1944 bolo zakúpených ďalších 13 (alebo 14, pretože rôzne pramene uvádzaju rôzne) vtedy moderných Messerschmittov Bf 109 G-6. Váčšina z nich sa dostala do výzbroje Pohotovostnej letky na Slovenskom území. Keďže stroje nasadené na východnom fronte v rámci 13. (slowakische)/JG 52 boli iba prepožičané od Nemecka. Váčšina strojov pohotovostnej letky bola zničená americkými stíhačmi 26. júna 1944, kedy zasahovali proti bombardovaciemu zväzu prelietajúcemu ponad Slovensko.
Počas Slovenského národného povstania boli stroje Bf 109 G-6 majmodernejšími stíhačmi kombinovanej letky. Ich úloha na povstaleckých frontoch ale bola dosť omedzená nedostatkom vhodného streliva a náhradných dielov. I keď mali povstalci spočiatku iba 2 kusy Bf 109 G a 2 Bf 109 E, majú tieto stroje na konte aj niekoľko zostrelených nemeckých lietadiel a mnoho prieskumných letov, či útokov na pozemné ciele. Situáciu na letisku Tri Duby tiež sťažovala neprítomnosť rádiostanice, tú vyriešil až prílet jednoho prieskumného Focke-Wulfu Fw 189, ktorý slúžil na ich lepšie navádzanie. A tiež neskorší prílet strojov Lavočkin La-5FN zo Sovietskeho zväzu.
| Táto časť článku je zatiaľ príliš krátka (tzv. "Výhonok"). Text môžeš dopísať alebo zmeniť, keď vpravo klikneš na "úprava". |
[úprava] Používatelia
- Počas vojny: Bulharsko, Chorvátsko, Fínsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Rumunsko, Slovensko (aj povstalci počas SNP), Španielsko, Švajčiarsko a Juhoslávia. Koristné stroje používalo alebo testovalo Francúzsko, Veľká Británia aj Sovietsky zväz
- Po vojne: Česko-Slovensko (upravené ako Avia S-199), Fínsko, Izrael (čekoslovenské Avie S-199) a Španielsko (Hispano Aviacion Ha 1112)
[úprava] Technické údaje verzia Bf 109 G-6
- Dĺžka: 8,95 m
- Rozpätie: 9,925 m
- Výška: 2,60 m
- Nosná plocha: 16,40 m²
- Prádzna hmotnosť: 2247 kg
- Vzletová hmotnosť: 3148 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 3400 kg
- Motor: Daimler Benz DB 605A-1 invertný, vodou chladený dvanásťvalec, s výkonom 1085 kW (1475 k)
[úprava] Výkony verzia Bf 109 G-6
- Maximálna rýchlosť: 640 km/h (vo výške 6000 m)
- Dolet: 850 km
- Dostup: 12 000 m
- Stúpavosť: 17,0 m/s
- Plošné zaťaženie: 199,8 kg/m²
- Pomer výkon/hmotnosť: 0,33 W/kg
[úprava] Porovnateľné stroje
Supermarine Spitfire - Jakovlev Jak-9
[úprava] Referencie
- Zbyněk Válka - Stíhací letadla 1939/45 Velká Británie - Německo ISBN 80-7198-260-1
- Václav Němeček - Vojenská letadla 3 ISBN 80-206-0117-1
