Medzinárodný súdny dvor
Z Wikipédie
Medzinárodný súdny dvor (MSD) (po anglicky International Court of Justice (ICJ), po francúzsky Cour Internationale de Justice (CIJ)) je hlavný súdny orgán Organizácie Spojených národov a jedným z jej šiestich hlavných orgánov. Bol zriadený Štatútom Medzinárodného súdneho dvora, ktorý tvorí súčasť Charty OSN. Je zložený z 15 sudcov. Medzinárdoný súdny dvor má sídlo v holandskom Haagu a je príslušný na riešenie sporov medzi štátmi a na vydávanie poradných posudkov k právnym otázkam.
Obsah |
[úprava] História
[úprava] Sídlo
Sídlo Medzinárodného súdneho dvora je Mierový palác v Haagu. V Mierovom paláci bolo sídlo aj predchodcu MSD - Stáleho dvora Medzinárodnej spravodlivosti.
[úprava] Zloženie
Voľby do Medzinárodného súdneho dvora sa konajú každé tri roky, keď sa volí 1/3 súdu, teda päť sudcov. Podľa článku 2 Štatútu sa sudcom MSD môže stať vysoko morálna osoba, ktorá má kvalifikáciu zastávať najvyššie súdne funkcie vo svojom štáte alebo je uznávaným odborníkom v oblasti medzinárodného práva. Sudcov Medzinárodného súdneho dvora volí na deväťročné funkčné obdobie v súbežnej voľbe Valné zhromaždenie a Bezpečnostná rada OSN. Úspešný kandidát musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov v oboch orgánoch.
[úprava] Súčasní sudcovia
Podľa seniority:
- Rosalyn Higgins, Veľká Británia
- Awn Shawkat Al-Khasawneh, Jordánsko
- Raymond Ranjeva, Madagaskar
- Š'- ťioujung (Shi Jiuyong), Čína
- Abdul G. Koroma, Sierra Leone
- Gonzalo Parra-Aranguren, Venezuela
- Thomas Buergenthal, USA
- Hisaši Owada, Japonsko
- Bruno Simma, Nemecko
- Peter Tomka, Slovensko
- Ronny Abraham, Francúzsko
- Kenneth Keith, Nový Zéland
- Bernardo Sepúlveda Amor, Mexiko
- Mohamed Bennouna, Maroko
- Leonid Skotnikov, Rusko
[úprava] Funkcionári súdu
Od februára 2006 je predsedníčkou MSD Dame Rosalyn Higgins, doposiaľ jediná žena zvolená za sudkyňu Medzinárodného súdneho dvora. Podporedsedom súdu je Awn Shawkat Al-Khasawneh. Tajomníkom súdu je Philippe Couvreur Belgicko.
[úprava] Právomoc
Medzinárodný súdny dvor je oprávnený rozhodovať spory medzi štátmi a podávať poradné posudky na žiadosť iných orgánov OSN a odborných medzinárodných organizácií v rôznych právnych otázkach, súvisiacich s ich činnosťou.
Stranami v spore predloženom MSD môžu byť výlučne štáty, ako subjekty medzinárodného práva.
Právomoc (jurisdikcia) MSD je konsenzuálna, závisí od súhlasu štátov v spore. V zmysle čl. 36 ods. 1 Štatútu MSD sa právomoc dvora vzťahuje na všetky právne spory, ktoré mu strany predložia, a zároveň na všetky otázky osobitne predvídané v Charte OSN alebo v platných zmluvách a dohovoroch. MSD koná len na základe podnetu zúčastnených strán. Konanie pred MSD je jedným z prostriedkov mierového urovnávania medzinárodných sporov, ktorého voľba sa však ponecháva na vôľu štátov v spore. O obligatórnu (záväznú) jurisdikciu MSD ide v tom prípade, pokiaľ je právomoc MSD daná už v okamihu vzniku sporu medzi štátmi. MSD je vtedy oprávnený začať konanie na základe návrhu jednej zo strán. Obligatórna právomoc MSD môže byť založená:
- osobitnou dohodou (kompromisom), t.j. dohodou účastníkov Štatútu MSD o predložení ad hoc konkrétneho vzniknutého sporu na jeho rozhodnutie MSD,
- doložkou o obligatórnej jurisdikcii MSD v medzinárodnej zmluve, a to pre prípad vzniku sporu z medzinárodnej zmluvy pro futuro (v budúcnosti), najmä sporov týkajúcich sa výkladu alebo používania tejto medzinárodnej zmluvy,
- jednostranným opčným vyhlásením, ktoré je záväzné za podmienky reciprocity. Štát priamo týmto vyhlásením uznáva záväznú príslušnosť MSD vo všetkých právnych sporoch, ktoré sa týkajú výkladu niektorej zmluvy, ktorejkoľvek otázky medzinárodného práva, existencie akejkoľvek skutočnosti, ktorá, pokiaľ sa preukáže, by zakladala porušenie nejakého medzinárodného záväzku, a spory, ktoré sa týkajú povahy alebo rozsahu náhrady, ktoré treba poskytnúť v dôsledku porušenia niektorého medzinárodného záväzku. Týmto vyhlásením uznáva t.č. príslušnosť MSD 65 členských štátov OSN
[úprava] Konanie
Konanie pred MSD môže byť:
- sporové
- posudkové.
V sporovom konaní rozhoduje MSD konečným rozsudkom záväzným pre sporné strany, ktorý nemožno napadnúť opravným prostriedkom. Žiadosť o preskúmanie rozsudku možno podať len v prípade, pokiaľ vyjde najavo skutočnosť rozhodujúceho významu, ktorá v čase vydania rozhodnutia nebola známa MSD, ani strane, ktorá žiada o preskúmanie rozsudku. V posudkovom konaní rozhoduje MSD na žiadosť iných orgánov OSN a odborných medzinárodných organizácií len o právnych otázkach, ktoré súvisia s ich činnosťou. Poradné posudky MSD nie sú právne záväzné, majú odporúčací charakter.
[úprava] MSD a Slovenská republika
Slovenská republika sa ako samostatný štát stala členom OSN, a tým aj zmluvnou stranou Charty OSN a Štatútu MSD 19. januára 1993 (Česko-Slovensko bolo pôvodným členom OSN od 24.októbra 1945). V roku 1993 SR spoločne s Maďarskom predložila na MSD spor o Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. MSD vyniesol rozsudok v uvedenej veci 25. septembra 1997. Rozsudok bol pre SR priaznivý a je považovaný za výrazné víťazstvo SR v uvedenom spore. SR uznala záväznú príslušnosť MSD vyhlásením prezidenta s účinnosťou od 28. mája 2004. V roku 2002 bol za sudcu MSD zvolený JUDr. Peter Tomka, CSc. na 9 ročné funkčné obdobie od 6. februára 2003.
