Rudyard Kipling
Z Wikipédie
Rudyard Kipling | |
---|---|
britský spisovateľ | |
Narodenie | 30. december 1865 Bombaj, India |
Úmrtie | 18. január 1936 Londýn, Spojené kráľovstvo |
Pozri aj Biografický portál |
Joseph Rudyard Kipling (* 30. december 1865, Bombaj – † 18. január 1936, Londýn) bol britský spisovateľ, novinár a básnik, prvý britský nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1907).
Narodil sa v Bombaji ako syn maliara pracujúceho pre britskú koloniálnu správu. Jeho otec vyučoval na umeleckej škole, neskôr pôsobil ako správca múzea v Pandžábe. Detstvo prežil v Indii, a už od malička bol oboznámený s hindustánskym jazykom prostredníctvom domorodých sluhov, ktorí ho obklopovali. Ako šesťročného ho poslali so sestrou Beatrice k príbuzným do Anglicka za výchovou a vzdelaním. Vojenskú kariéru mu prekazila jeho krátkozrakosť a štúdium na univerzite vyžadovalo príliš vysoké finanční zaistenie, takže sa Kipling v roku 1881 vrátil k rodičom do Indie.Začal pracovať ako redaktor novín v Lahore a zároveň publikovať svoje prvé básne.
V 80. rokoch 19. storočia sa definitívne presadil ako básnik, neskôr i ako prozaik, a podnikol cesty do Číny, Japonska a Spojených štátov. Po sobáši s Američankou Caroline Balestierovou (v roku 1892) žil štyri roky vo Vermonte, USA. Do tohto obdobia spadá aj začiatok jeho tvorby pre mládež – slávnej „Knihy džunglí“. Často sa cítil osamelý a ani manželka ho neodkázala zbaviť tohto samotárstva.
V Londýne, kam sa presťahoval, vydal svoje ďalšie romány a stále písal i poéziu. Vo vlasti bol oceňovaný hlavne ako básnik ospevujúci mužnosť a vlastenectvo, jeho príbehy pre mládež neboli tak vyzdvihované. Prelom storočia potom znamenal vrchol jeho literárnych úspechov, ktoré vyvrcholili udelením Nobelovej ceny v roku 1907.
Napriek tomu, že písal až do začiatku 30. rokov 20. storočia, nedosiahol už predošlé úspechy. Naviac ťažko niesol smrť svojho syna Johna na bojisku 1. svetovej vojny. Po spisovateľovej smrti (zomrel na mozgovú mŕtvicu) vyšla v roku 1937 jeho autobiografia „Something of Myself“ (Niečo o mne).
Kipling ukazuje britské impérium ešte v plnej sile a veľkosti, ako presvedčený vlastenec a humanista zobrazuje Britov vo vzťahu k Indom ako veľkých bielych bratov s povinnosťou viesť ich a učiť – tzv. „Bremeno bieleho muža“. Neskôr bol preto často označovaný za imperialistu a ohnivého zástancu kolonializmu, ale nikto mu nemohol uprieť talent veľkého rozprávača. Preslávená je najmä jeho báseň „If“ (Keď).
== Dielo == (neúplné)
- Básnicke zbierky:
- Próza:
- 1888 Prosté poviedky z hôr - (Plain Tales From the Hills) – jeho prvotina, súbor 40 poviedok z Indie
- 1888 Traja vojaci – (Soldiers Three)
- 1888 Čierne na bielom – (In Black and White)
- 1890 Svetlo, ktoré zhaslo – (The Light that Failed)
- 1892 Naulahka – (The Naulahka)
- 1894 Kniha džunglí - (The Jungle Book, 1895 The Second Jungle Book)
- 1896 Odvážni kapitáni - (Captains Courageous)
- 1899 Od mora k moru - (From Sea to Sea), cestopis
- 1899 Stopka a spol. - (Stalky & Co) – detský román zo školského prostredia
- 1901 Kim - špionážny román
- 1902 Bájky i nebájky - (Just So Stories for Little Children) – zbierka príbehov pre najmenšie deti
- 1906 Škriatkove kúzla - (Puck of Pook´s Hill), rozprávka pre deti
- 1910 Nové škriatkove kúzla - (Rewards and Fairies)
- 1917 Rozličné bytosti – (A Diversity of Creatures)
- 1919 Hroby padlých – (The Graves of the Fallen)
- 1920 Listy z ciest – (Letters of Travel)
- 1926 Poviedky slobodomurárskej lóže
- 1926 Dlžoby a úvery – (Debits and Credits)
- 1930 Tvoj sluha pes - (Thy Servant Dog) - prozaická zbierka
[úprava] Externé zdroje
1901 - Sully Prudhomme 1902 - Theodor Mommsen 1903 - Bjørnstjerne Bjørnson 1904 - José Echegaray y Eizaguire/Frédéric Mistral 1905 - Henryk Sienkiewicz 1906 - Giosuè Carducci 1907 - Rudyard Kipling 1908 - Rudolf Eucken 1909 - Selma Lagerlöfová 1910 - Paul Heyse 1911 - Maurice Maeterlinck 1912 - Gerhard Hauptmann 1913 - Rabíndranáth Thákur 1914 - nebola udelená 1915 - Romain Rolland 1916 - Verner von Heidenstam 1917 - Karl Gjellerup/Henrik Pontoppidan 1918 - nebola udelená 1919 - Carl Spitteler 1920 - Knut Hamsun 1921 - Anatole France 1922 - Jacinto Benavente y Martínez 1923 - William Butler Yeats 1924 - Władyslaw Reymont 1925 - George Bernard Shaw 1926 - Grazia Deleddová 1927 - Henri Bergson 1928 - Sigrid Undsetová 1929 - Thomas Mann 1930 - Sinclair Lewis 1931 - Erik Axel Karlfeldt 1932 - John Galsworthy 1933 - Ivan Alexejevič Bunin 1934 - Luigi Pirandello 1935 - nebola udelená 1936 - Eugene O'Neill 1937 - Roger Martin du Gard 1938 - Pearl S. Bucková 1939 - Frans Eemil Sillanpää 1940–1943 - nebola udelená 1944 - Johannes Vilhelm Jensen 1945 - Gabriela Mistralová 1946 - Hermann Hesse 1947 - André Gide 1948 - T. S. Eliot 1949 - William Faulkner 1950 - Bertrand Russell 1951 - Pär Lagerkvist 1952 - François Mauriac 1953 - Winston Churchill 1954 - Ernest Hemingway 1955 - Halldór Laxness 1956 - Juan Ramón Jiménez 1957 - Albert Camus 1958 - Boris Pasternak 1959 - Salvatore Quasimodo 1960 - Saint-John Perse 1961 - Ivo Andrić 1962 - John Steinbeck 1963 - Giorgos Seferis 1964 - Jean-Paul Sartre 1965 - Michail Alexandrovič Šolochov 1966 - Šmuel Josef Agnon/Nelly Sachsová 1967 - Miguel Ángel Asturias 1968 - Yasunari Kawabata 1969 - Samuel Beckett 1970 - Alexandr Isajevič Solženicyn 1971 - Pablo Neruda 1972 - Heinrich Böll 1973 - Patrick White 1974 - Eyvind Johnson/Harry Martinson 1975 - Eugenio Montale 1976 - Saul Bellow 1977 - Vicente Aleixandre 1978 - Isaac Bashevis Singer 1979 - Odysseas Elytis 1980 - Czesław Miłosz 1981 - Elias Canetti 1982 - Gabriel García Márquez 1983 - William Golding 1984 - Jaroslav Seifert 1985 - Claude Simon 1986 - Wole Soyinka 1987 - Joseph Brodsky 1988 - Nagib Mahfuz 1989 - Camilo José Cela 1990 - Octavio Paz 1991 - Nadine Gordimerová 1992 - Derek Walcott 1993 - Toni Morrison 1994 - Oe Kenzaburo 1995 - Seamus Heaney 1996 - Wisława Szymborska 1997 - Dario Fo 1998 - José Saramago 1999 - Günter Grass 2000 - Gao Xingjian 2001 - V. S. Naipaul 2002 - Imre Kertész 2003 - J. M. Coetzee 2004 - Elfriede Jelineková 2005 - Harold Pinter 2006 - Orhan Pamuk